Určite, problémy medzi zvieratami a ľuďmi boli, sú a budú. Primerane svojmu postaveniu Homo sapiens v živočíšnej ríši by sme ich mali vedieť vyriešiť spôsobom hodným našej prednosti - mysleniu.
Keď sa únia rozhodla podporovať poľnohospodárov, bolo u nás obdobie hlbokej totality reprezentované bojovníkmi za kolektivizáciu a megalomanské veľkoplošné pôdne projekty. Okrem zarytých predstaviteľov tejto pseudoschémy sme ako spoločnosť a ekonomika vždy na tento klub elementárnych parazitov doplácali s výnimkou veľkej časti lúpeživých hrabošov poľných ( človeka ).
Takto preklopené poľnohospodárstvo rozkvitlo do plnej krásy vstupom do EÚ a následne saním dotácií zo spoločného mešca. Kým u nás sa tieto prostriedky z veľkej časti stali nástrojom lúpežníkov, kaviarenských farmárov a finančných oligarchov ( pozn. Česko tiež ďalej neušlo so svojim hydinárom a pekárom ), pôvodné krajiny pokračovali v podpore diverzifikovaného hospodárenia na pôde ( z veľkej časti na vlastnej ).
A dnes sme tam, kde sme. 90 % pôdy je okupovanej, pestujeme tri alebo štyri monokultúry pre obchodníkov z Hong Kongu, kupujeme párky z konského mäsa o ktorých tu nikto nič nevie. A platíme miliardu za kontrolu vykonávanú kreatúrami podobnými tulákom bez spôsobilosti a prípravy.
Vrátim sa k téme. Tak ako medveďov, ktorí vedia žiť v symbióze s ľuďmi len izolovane v bezzásahovej prírode ( okrem ruských cirkusov a slovenských lesov ) môžeme len vystrieľať, môžeme hraboša poľného ( zviera ) podľa SPPK len vyorať. Horšie je ak sa stretnú v priamom súboji hraboš poľný ( človek ) a hraboš poľný ( zviera ). Vlastne tiež sa nič nedeje, pretože 13 miliónov €, ktoré hraboš pošný ( zviera ) prirodzene zožral, hraboš poľný ( človek ) z dotácií neprirodzene prežral.
Pre nezainteresovaných len pripomínam, že pôvodný účel dotácií bol pre poľnohospodárov vytvoriť mešec kompenzácií za staroslivosť o krajinotvorbu a životné prostredie a nie udržiavanie kolchozníckeho ( veľkopanského ) parazitovania ( viď pamätné tabule na ministerstve , ktoré denne obcházajú ministerskí úradníci ).
Sme v delíriu ničenia a devastácie. Keby som bol progresívny, začal by som maľovať krajšie začiatky s modrou oblohou, zelenými lesmi a tyrkysovými vodami našich riek. Ale nie som. Som realista.
Mám obavy, že toto štádium je posledným, kedy si môžeme prisvojiť nálepku ľudstvo. Príde nový typ hraboša ( robot alebo mutant ), ktorému budeme zavadzať. ( Pre slabšie povahy - to bol žart. )
Ano, týka sa to aj Vás za nepreniknuteľnými vysokými múrmi vidieckych bungalovov, ktorí by chceli papať zdravé potraviny, ale nie od suseda, ktorému ráno kikiríka kohút v čase nočného kľudu nadmernými decibelmi, alebo Vaše ženy znásilňujú a terorizujú včely, smrdia sliepky alebo zapáchajú svine.
Ešte že sme pred veľkolepou érou inovatívnych potravín. Zvieratá na potraviny nebudú ? ( no dobre, bude inak ). Bez Babiša prežijeme, ale prežijeme bez včely a bez hraboša poľného ( zviera ) ? Nie. A verte, že ani bez medveďa.
Veľkoplošným poľnohospodárstvom tranformovaným aj do lesov si kopeme hrob. Chcete niečo pozitívne - nebojte sa, netýka sa to nás, ale až našich detí.
