Asi najväčším nezmyslom vízie ministerstva pôdohospodárstva 2035 je tvrdenie, že stagnácia celého odvetvia trvala 30 rokov. Tým sa dá predpokladať, že celá vízia stojí mimo reality.
Bez ohľadu na môj názor je odborne a politicky potvrdené, že degenerácia poľnohospodárstva začala násilnou a zločineckou kolektivizáciou. Reštitúcia pôdy po roku 1989 bola spravodlivým, ale nie konečným riešením.
Je potrebné vziať do úvahy, že za trvania socializmu došlo k vytvoreniu bariér medzi hospodáriacim roľníkom a pôdou, medzi dvomi generáciami a pôdou.
Slovenský vidiek potrebuje úplnú a bezpodmienečnú revitalizáciu vo všetkých oblastiach. Základom je pochopenie samosprávnej základne hospodáriacich roľníkov. Preto je úplne bezpredmetné, ak vízia je centralistickým makroekonomickým paškvilom
Ako prvá sa musí zobudiť verejnosť a samospráva. Centrálnym orgánom ťažko vysvetlíte budúcnosť poľnohospodárstva, ak samotná samospráva je prioritne nastavená na industriálne projekty a budovanie obytných sídlisk. Väčšinou na ornej pôde.
Na jednej strane tu točíme ako politickú demagógiu o nejakej potravinovej sebestačnosti, a na druhej strane si pílime pod sebou konár devastáciou a zaberaním pôdy.
Nemohlo prísť nič horšie, ako nejaká byrokratická zelená dohoda, nejaký manifest byrokratov, ako má naše životné prostredie vyzerať. Roky a roky je zrejmé, že celá industríálna spoločnosť ide do krízy. Už dlho je jasné, že iný spôsob riadenia spoločnosti ako myslieť najprv v malom a zdola neexistuje. Napriek tomu tu znova vedieme svoje povstanie proti tradícii a historickým základom.
Anglicko z tejto únie byrokratov vyskočilo. Tým pádom je po únii a zostala ríša. Ešte stále je to pre nás možnosť.
Ak pochopíme my tu dole, že moc je ešte stále v našich rukách a nebudeme sa stupídne dožadovať ochrany veľkého brata administratívy a úradov, prídeme konečne k vízii, ktorú nám tu nelinkuje vláda.
Revitalizácia vidieka je o úplnom rozkúskovaní priemyselného veľkoplošného poľnohospodárstva na nudličky. Nie nebojte sa táranín, že nebude potravinová sebestačnosť. Ona nie je ani dnes, práve vďaka monokultúrnym plantážam.
Samospráva musí zákonite a z dôvodu zásobovania potravinami okamžite dostať právomoci deregulácie nezmyselných obmedzení, vytvorených a živených byrokratmi. Územné plánovanie musí prejsť obnovenými požiadavkami na usporiadanie ekosystému a obnovenie biodiverzity.
A my postavíme víziu, kde sa škrabeme zase okolo celej hlavy, len aby sme peniaze nedostali k ľuďom, ale len vybraným a vopred určeným príjemcom. Nebuďme blbí. To je na ďalších 30 rokov zabetónovanie socializmu a závislosti.
Ak niekto stavia víziu poľnohospodárstva na účelovom klamstve o stagnácii posledných 30 rokov, je protištátny živel. A takí sú teraz tvorcovia vízie slovenského vidieka. Bankári bez chrbtovej kosti, ako dostať verejné financie do bánk. Skutočne revolučná zmena.
Ak nebude vízia 2035 mať základ v predkolektivizačnej obnove, rozsiahlych zmenách v územnom plánovaní, zrušení parazitujúcich štátnych podnikoch, revitalizácii roľníckych hospodárstiev hlavne v masívnej podpore ich inovácie a digitalizácie, nebude ani žiadny iný budúci obraz vidieka.
Som prekvapený, ako ľahko sa táto úderka po voľbách podriadila a podliezla latku potrebných zmien. Postkomunistická poľnohospodárska vízia je víťaz. Hlavne, že máme teplo a svietime.
-