Ešte celkom neutíchlo zlo komunizmu a už tu máme nových bojovníkov - liberálov, lepšie povedané progresívnych liberálov. Bojovníci proti globálnemu otepľovaniu a klimatickej zmene. Nevadí, že všetci sme súčasťou tohto fenoménu prírody, našli si ho ako nepriateľa, lebo ako inak. Ono totiž príroda nie je nepriateľ, a nemá schopnosť nás počúvať a riadiť sa nami. A bojovať s prírodou môže chcieť bojovať len úplne vymazaná dutina
Tak vznikali všetky totality, najprv nepriateľ. Že riešenia sú skôr administratívne a insitné je jedna vec a druhá vec je, že sa vyrojili zombie klientelistických programov, politických ilúzií a lobistických organizácií.
Nie, liberalizmus nie je budúcnsoť. A môže si za to sám.
Jedným z prvých liberálnych atakov na slobodu podobnému kolektivizácii bola okupácia pôdy. Nie návrat vlastníkov a hospodárov na ňu, ale pofidérna podpora okupácie. Na konci úplnej fragmentácie a rozdrobenia je úplný zánik hospodárenia na pôde. Ak do toho nepočítame priemyselnú devastáciu veľkoplošným obrábanim. Liberálny zázrak. Zelená borba vzplála.
A teraz je verejnosť vydieraná tými, ktorých si štát na prsiach vychoval. Zopár monokultútnych plodín slobodne predaných kdekoľvek a komukoľvek by nebol problém - ak by bolo čo do huby. Ale momentálne sme zásobovaný krmivom síce pre ľudí, ale inak potravinovými sračkami a atrapami.
Ďalším liberálnym prvkom je slabosť pre globálne otepľovanie a klimaticlú zmenu. Nikto nikdy okrem Stalina nevynašiel patent na prírodu, až progresívni liberáli vedia presne kde je pes zakopaný. Nie v zodpovednosti občana ale v zodpovednosti strany. Nie v eliminácii globálnej chobotnice, ale v podpore jej zeleného rozvoja. Na konci dňa - totalitný marxizmus zelenizmus.
Miesto elementárnej zmeny v hospodárení na pôde ako jedinom a účinnom opatrení na zadržiavanie vody v porírode, uhlíka v pôde a miestnej potravinovej bezpečnosti sa zobudili zombie s know how - meliorácie, hrádze a nádrže.
Na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, kde nenájdete jedinú kladnú informáciu o stave poľnohospodárstva, potravinárstva a vidieka sa vytvorila megaklika záchrancov vody a pôdy. Bankové monštrá ako chladnokrvné krokodíly číhajúce na korisť. Nemajú síce patent na záchranu, ale majú patent na zbohatnutie, závislosť a otrokárčenie.
Liberalizmus možno pomôže LBGT a ja som za normálnu slobodu a voľnosť. Som za vývoj spoločnosti, kde bude lesba alebo buzerant rovnocenným občanom a osobnosťou. Nie som za primitívne politické divadlo z vešaním vlajok na administratívu. Nakoniec to nepovažujem ani za šťastný krok voči komunite, ktorá nepotrebuje reality show, ale konkrértne zákonné pravidlá.
Rovnakú slobodu potrebuje utláčané roľnícke hospodárenie, ktoré je úplne vyblokované zločineckým riešením. Tam je vidno bieda liberalizmu. Tam je vidno pyramída závislosti. Nič na tom nemení ani relatívna spokojnosť virtuálnej generácie, ktorá sníva svoj nový sen o rovnosti a slobode. Po vojne to bola skutočná vízia, ktorá zlyhala, dnes je to len praobyčajný liberálny zmätok bez základu.
Sloboda nie je virtualita. Sloboda sú pravidlá, ktoré umožňujú voľnosť jednotlivca alebo jednotlivcov a ochranu spoločnosti pred anarchiou.
Dnešná poľnohospodárska politika je anarchia. Neusporiadané vzťahy a ekonomická bieda, kompenzovaná katastrofálne a podvodne nespravodlivým delením dotácií. Dotácií, ktoré v našej krajine nemajú žiadny merateľný výsledok. Podpora priniesla biedu roľníkom a rozkvet agrobarónom. Na cudzom. Sloboda a rovnosť. Neuveríme, kým nebudeme hladní.
Dnes nie je liberalizmus téma dňa na záchranu spoločnosti. Dnes je potrebné masívne rozdeliť všetky prostriedky programu rozvoja vidieka na ukončenie priemyselného poľnohospodárstva a veľkoplošného hospodárenia. Moderné poľnohospodárstvo je inovatívna a digitalizovaná miestna produkcia a nie zločin proti pôde a vode ako ho vidíme realizovaný dnes.
Liberalizmus sa dnes javí ako degenerácia slobody. Postupne splýva s totalitnými predstavami o riadení spoločnosti, predkladá síce požiadavky menšín a komunít, ale nevie ich ani realizovať ani udržiavať. Vie ľudom zabezpečiť konzumné a spotrebné eldorádo, ale nevie dať ľuďom pokoj a spravodlivosť.
Stavajme buildingy, automobilky, diaľnice, golfové ihriská, ale nezabudnime, že to nie je náš život a tradícia a nezebudnime, že sa nevieme poriadne postarať ani o chorých, postihnutých a starých. A teraz sa ukazuje, že ani s jedlom na tom nie sme najlepšie.
Vpred k liberálnemu koncu.
