Naše členstvo v eurospoločenstve je OK. Naša participácia na spoločnej poľnohospodárskej politike je nevyhnuutnosť. Náš hybridný nepokoj je našou katastrofou.
Anoi v Rakúsku alebo Švajčiarsku nie je život med lízať. Ale aby sa dali zlomiť na sovietsky model hospodárenia na pôde, tak by asi museli zošalieť. A to sa stalo nám.
Nakoniuec nič proti sovchozom v stepiach veľkej Rusi a kibucom v púštiach. Aj keď si myslím, že práve tam, kde sa podarilo udržať kulakov, majú teraz dostatok.
Katastrofa krajiny je v absolútnom nepochopení primeranosti v aplikovaní európskych noriem. Má to len jedného menovateľa, naše hybridné nastavenie po 40 rokoch totality.
Poľnohospodárstvo je toho vizitkou.
Miesto definitívnej izolácie socialistického modelu a izolácie európskej normalizácie v miestnych a regionálnych pomeroch sme dotiahli eurobyrokratov a tým mnohokrát vlastne postboľševických vyslancov až do kuchyne.
Ak si pamätáte, tak jedným z príkladov zvrátenosti rozsahu obchodných noriem boli uhorky a ich zakrivenie realizované ešte zakrivenejšími krivákmi v administratíve EÚ a kolaborantami v domácej kontrole. Postihnutý ansámbel zoskupený vo veterinárnej a potravinovej správe, ktorému vymyli mozgy ukazovaním zlatých teliat korporatívnych industrializovaných fabrík, pri čom zabudli, že vôl teľaťom bol.
Hrdiniovia na úrovni Dona Quijota Bojovníci so salašami a remeselnými manufaktúrami.
Pravidlá norrnalizácie, ktoré dnes z jabĺk urobili plastové imitácie napchaté pesticídmi ako modelka botoxom potvrdzujú všeblbosť konečného spotrebiteľa a všekreativitu korporatívnych obchodníkov. Jablko, ktoré ak dostanete mimo chladničky zošokuje a do troch dní vypľuje dušu.
Tak teda dobre, ale prečo toto majú znášať zahradkári, hospodáriaci roľníci a chovatelia drobnej činnosti pochopí asi len slovenská poľnohospodárska generalita.
Teda aby bolo jasné, to je len o čítaní a potom o klienteliozme, korupcii a podvodoch pri aplikácii európskych predpisov.
Nikdy opakujem nikdy a v žiadnom európskom predpise nie je uevedené, aby tieto globálne obchodné normy, podporované po svete pobehujúcimi panáčikmi certifikačných spoločnosti a strážiacimi ducha likvidácie miestneho hospodárstva platili pre miestnu úroveň.
Naopak všetky západné kultúry sa postavili a napriek silnému tlaku lobistov, obchodných a finančných kruhov vytvorili bariéru prieniku normalizačných štandardov pod úroveň globálnej potreby. nepustili si ich pod kožu.
Len u nás akoby sme sa zbláznili a podporované byrokratmi a úradníkmi sa množia všelijaké kontroly a previerky aj tam, kde za normálnych okolností nemôže vstúpiť ani noha pána boha. Púšťame ich do kuchyne, akoby ro bola rodina a pritom sú to vši našho miestneho rozvoja.
Je potrebné zastaviť metastázy globálenej administratívnej rakoviny tam, kde už začal parazitovať a hubiť. Je treba jasne vymedziť mieste hospodárenie a oslobodiť ho od pút mafiánsky nastavených štandardov, ktoré prenikajú ako sliz do malých a miestnych pomerov.
Je potrebné začať podporovať návrat k vlastnej potravinovej produkcii, vlastnému spracovaniu potravín a zabezpešiť tak verejnosť pred hladom pri nevypočitateľných atakoch globálnej obchodnej a finančnej mafie. A nechať im profitovať aby nám slúžili tam kde je to potrebné a prirodzené - pri zabezpečovaní dostatku a ceny potravín na globálnom trhu.
Nerpochybujem, že si veľmi ľahko poradíme za prepokladu, že na čele štátnych inštiúcií nebudú stáť kolaboranti nielen euóspskej normalizácie ale ani iných pesudoštandardov vymyslených ako bič na jednoduchosť a udržateľnosť.
Nakoniec euroázijské kolchozy a kibuce za to nemôžu. Ani naše družstvá ako hopodáriace celky. Družstvá za to nemôžu. Ale ak niekto bude tvrdiť, že je to spôsob udtržateľného a ekonomicky prosperujúceho poľnohospodárstva, volajte najbližšiu kliniku pre psychicky chorých.
Po slovensky - pre bláznov. A to je súčasný stav. Kde mám telefón.
