Samuel Vlčan vyštudoval medzinárodné vzťahy na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov. Pôsobil na pozícii generálneho manažéra ruskej Sberbank, ktorú aktívne prevádzal na banku jednej z finančných skupín. To je fakt.
Výsledok? Tých čo sme vyhodili dverami sa vplazili dnu vetrákmi. Nouzovská a spol. Kišš ako predstaviteľ capitálu.
Poďakujme analytikovi a bankárovi Samuelovi Vlčanovi, ktorý zobral z rúk poľnohospodárov právomoc a presunul ju do rúk makroekonomickým barbarom.
Vlčan mal priniesť jasne pripravené plány, postupnosť krokov pri ich napĺňaní na základe starostlivo vypracovaných analýz a nie emócií. Okrem toho, že Vlčan je jasne bankárske a právnické monštrum, bez schopnosti vnímať svet sociálnymi atribútmi je absolútnym prototypom poskoka mocenských záujmov.
A to je to posledné, čo naša krajina a poľnohospodárstvo potrebuje.
Je pravdou, že tento fiškálny mutant odchovaný na tabuľkách a analýzach, denno denne posúval každého svojho chlebodarcu do rúk iného. Áno, takmer 90 % rozpočtu jeho ministeratva je mešec, ktorý treba len rozdeliť. Tento minister nerozhoduje o ničom zásadnom, len o tom, kto z jeho rúk dostane príspevok na blahobyt.
Od zmeny vlády sme očakávali zmenu poľnohospodárskej politiky a nie zmenu mocenskej kliky. Slovenský vidiek je bezpochyby príkladom kolonizácie absurdnými finančnými kompaniami. Bohužiaľ vyhynutím homo roľníkus brutálnym komunistickým a následne administratívnym liberálnym terorom dochádza k úplému vyblokovaniu tradičného a nezávisleho stavu. Výsledkom je okupácia, kolonizácia a závislosť.
Vôbec nič na tom nemení absurdná floskula slobody., ktorá sa na rozdiel od klasického kapitalizmu a vlastníctva scvrkla na dobíjanie informácií a územia za účelom okupácie.
Tragédiou súčasnej epochy je základ súčasnej liberálnej ideológie položený komunistickými pohrobkami a novými klonmi neuveriteľne dezorientovanej generácie. V skutošnosti tento bankár nevie a nemôže povedať aj so svojimi tabuľkovými a analytickými kreatúrami skutočnú pravdu. Poľnohospodárstvo vo svojej priemyselnej forme je mŕtve. A je len politická zbabelosť to nepovedač poľnohospodárom a na druhej strane ľuďom, že ak si nezačnú potraviny pestovať a chrániť vlastnú pôdu - budú alebo hladní alebo závislí na sračkách.
Bohužiaľ táto analytická a bankárska vrchnosť veľmi dobre vie, že druhá možnosť už nebude. Nebudú dotácie, nebude čo kradnúť. Ej hor sa teraz alebo nikdy.
Môžeme ostať štátom aj národom, ale ak to má byť admínistratívny papierový formát položený na okupácii a kolonizácii, potom v tom nevidím žiadny progres. Ak komunistický progres plynule prerástol do liberálneho, potom všetky zelené a modré výzvy sú len Goebelsovskou propagandou na získanie moci.
Asi je zrejmé, že progresívny liberalizmus je klonom totality. To, že sa asimiloval do modernej technologickej epochy je možno dôkaz nesmtreľnosti Marxa ale rovnako aj nesmrteľnosti deformácie jeho ídeí.
Od zločineckej kolektivizácie sa tu masívne preferuje systém plantáži a devastácie ornej pôdy. Problém je v tom, že tento systém nemá prirodzeného nepriateľa. Pretože cieľom komunistov rovnako ako politických elít po roku 1989 bol identický - likvidovať nezávislé roľnícke hospodárenie a potravinovú dostatočnosť vidieka.
Je potrebné vrátiť sa ku kolektivizácii. Úplnému resetu jej dôsledkov.Táto krajina potrebuje revitalizovať slobodu vidieka, slobodu roľníka.
Je potrebná defenestrácia takých úkazov lojality komunistu k liberalizmu ako je nesmrteľná postava slovenskej kontroly potravín - kontrolórsky diletant a kariérny pucflek Bíreš. Je potrebné vyhubiť také žaby na prameni ako sú kolaboranti typu Nouzovská a ďalší, späty so všetkými predchádzajúcimi režimami.
O Kiššovi a Nouzovskej si môžete prečítať inde - v mainstreamových médiách. Každopádne sú príkladom korporátneho ovládania rezrotu. Alebo konečnej kapitulácie štátu.
Je takmer isté, že ďalšia zmena rezortného ministertva bude potrebovať odvahu na vyčistenie chlieva. Obrnenie sa proti kolaborujúcim mafiám a zahraničným lobistom kupujúcim nešťastných a chudobných príbuzných v našej správe. Všerci vieme čítať a písať. Toto čo sa deje v našej karjine nie je takto napísané v Bruseli. Toto je dielo vagabundov, ktorí znužili demokraciu a slobodu na získanie moci za účasti konfidentov.
Vizitky sa tlačia sami. Sila miliárd z rozvoja vidieka zaslepila oči každému , kto prišiel čistiť tezort. Oslepujúca žiara dukátov za nič zapríčinila status quo. Nakoniec o vysokej úrovni zmeny svedčí aj nezmenená situácia v prerozdeľovaní prostriedkov, eliminácia deverzifikácie zdrojov pre ľudí. Strategický plán je dôkazom zabetónovania poľnohospodárskej devastácie a nie progresu. Je dôkazom kontinuity bez akejkoľvej zmeny.
Samuel Vlčan uzavrel zmier s okupantami a hodil cez palubu vidiek. Je úpne zrejmé, že sebestačnosť sa za takejto politiky nezmení, pretože je priamo vyvolávaná prístupom ministertva. Nedostatočnosť je doslova žiadaná.
Je vysoký predpoklad, že došlo jednoducho len k preskupeniu a následne k zákulisným dohodám. Čo je horšie, ostáva nezmenená poľnohospodárska politika zjavne v rukách konkrétnych lóží a skupín. Čoraz viac sa prejavuje náklonnosť k známym máňuškám. Je pravdou, že dnes už nemusia korumpovať. Aj nová vláda prišla na to, že nemá v rukách nič. A štátny dozor je po diskreditácii rozložený ako olomoucké syrečky.
Je vysoký predpoklad, že personálne zmeny po puči voči neschopnému Mičovskému sú generálnym zametaním všetkého, čo vonia zmenou a poriadkom.
Kreatúry , ktoré vzišli z bánk a poisťovní, priekupníci s peniazmi druhých sa našli na správnom mieste. A my sa čudujme, že sa rozpadávame ako domček z karát a jediné čo funguje je zásobovanie odpadom, neskonzumovaným v bratských západných komunitách.
Najväčšími fraškami sa javia výberové konania, ktoré končia jednoznačne u persón prepojených s minulým režimom. Je zrejmé, že sa chobotnice preplietli so súčasnými kreatúrani, ktoré sa veľmi rýchlo obačili v súvislosti s neuveriteľnými a lacnými zdrojmi.
Tu už nejde o korupciu nejakých bábok. Tu ide o celenú mašinériu rozkladu vidieka a poľnohospodárstva. Tu ide o kardinálnu zmenu spoločenského systému na podobný tomu komunistickému a totalitnému.
Preto ministerstvo potrebuje analytika a bankára. Nie pre záchranu vidieka, ktorý momentálne nemá ekonomický rozmer, ale práve naopak, ako tieto zdroje rozprášiť.
V neposlednom rade je to výsledok špekulantstva samotnej samosprávy poľnohospodárov, riadenej monokraticky českým superfarmárom Babišom a zopár kolaborantami.
Okoliité krajiny sa rýchlo spamätali. My ako vždy kolaborujeme bez prieťahov. Ide o to, čo bude po tejto bludnej úderke. Vyzerá to na definitívne zapredanie.
