Liberáli stratili orientáciu. Prehriali sa.
Na jednej strane bojujú za slobodu a rovnosť, produktom čoho je rôznorodosť a elitárstvo. S tým nespravia nič. To znamená, že dosiahneme pravý opak. Viď elitárstvo slobodných, solidárnych a progresívnych.
V tejto krajine nie je jeden normálny človek, ktorý má problém s menšinami. Tento štát a jeho liberálna elita má problém s menšinami, pretože ak by tento problém neživila, zistila by, že tento štát liberálny už je. Až taký liberálny, že sa v ňom toleruje červeno zelená chobotnica a sivá ideológia.
Som slobodný človek od roku 1989. Som európan od roku 1989. A dnes som svedkom jednoduchého modelu ilúzie, že môžem byť slobodnejší a európskejší. To je všetko, čo môžu ponúknuť liberáli. Zoskupenia elít a oligarchov. Zoskupenia, ktorých rovnosťou je ekonomická sila elity a závislosť plebsu.
Po komunistickom terore a totalite, prišiel insitný kapitalizmus s liberálnymi šarlatánmi, ktorých teraz nahrádzajú exemplárni progresívni liberáli - požadujúci slobodu v slobodnej krajine, požadujúci rovnosť v krajine, kde rovnostárstvo prinieslo segregáciu menšín.
Progresívni liberáli menia svet na počítačovú hru. Ako je to pri hrách samozrejmosťou, nemôžete vyhrať. Ale môžete sa stať závislým.
Progresívni liberáli sú veľkým nebezpečnstvom pre slobodu a rovnosť. Sú ilúziou progresu demokracie a tlačia ju do totaliy..
Problémy sveta nevyrieši politická ilúzia o slobode a rovnosti. Slobodou je jednoducho a presne stanovená hranica. A spravodlivosť. Sloboda nie je 10 miliárd dezorientovaných indivíduí ale 10 miliárd akceptovaných individualít. A to je demokracia.
Ak by progresívni liberáli smerovali k svojej vnútornej slobode a rovnosti, rozpadli by sa druhý deň po svojom vzniku. Moderní hippies však potrebovali príučku a následne sa rýchlo pragmaticky a neslobodne zorientovali, keď potrebovali vnútorný diktát ústredného výboru aby vôbec prežili vlastný rozpad a predstierali ďalej progres..
Rovnosť hlásajú marxisti a vôbec nepochybujem o pôvodnom dobrom zámere. O insitnom pôvode tejto filozofie a jej reálnom uskutočnení vystavil vysvedčenie Stalin. Progresívny Stalin.
Akceptujem demokraciu ako stav elementárnej spravodlivosti a rôznorodosti. Nechcem žiadny progres demokracie. Nechcem žiadnu progresívnu alternatívu pre krajinu. Táto alternatíva je od začiatku politická ilúzia o modernej krajine, ktorá bude modernizovaná progresívnou normalizáciou.
Neverím, že akákoľvek liberálna progresia má schopnosť eliminovať zásadné nedostatky demokracie. Naopak, predpokladám, že ideovým základom je jej rozklad, vyplývajúci s elemetárnych demokratických pravidiel - a tie sú pre progresívnych liberálov smrteľné.
Toto nie je konfrontácia s progresívnym liberalizmom. Toto je apel na metastázy totalitného a zločineckého režimu do tradičnej demokracie, ktorá už tak je ohrozená inými totalitnými smermi a ktorých oživovanie liberalizácia len nehanebne a bohapusto využíva na svoj progres.
Ak sama nie je prirodzenou súčasťou tohto smerovania..
Progresívy librailizmus spôsobí úpadok všetkého, okrem elementárnej závislosti. Hľadá občiansku spoločnosť v občianskej spoločnosti, demokraciu v demokratickej spoločnosti a slobodu v ústavou zaručenej slobode.
Čo im ostáva Strašiť.
