Jedno je isté. Súčasné poľnohospodárstvo je pohrobkom socializmu. Čo je horšie, štát prestal reflektovať na svoje povinnosti v oblasti potravinovej bezpečnosti a prenechal ich v jednom prípade Bruselu a v druhom prípade oligarchom, obchodným a finančným skupinám.
Jedna vec je sloboda podnikania a druhá vec je anarchia bez štátneho dozoru. Jedna vec je demokracia a druhá vec je poriadok.
Každopádne štát nemá kontrolu ani nad potravinovou bezpečnosťou ani nad potravinovým systémom.
Jedna vec je 90 % podiel financovania sektora Bruselom a druhá vec je zmysel existencie a úlohy rezortného ministerstva. Každopádne úlohu rozdeľovania európskych financií môže aj rezort financií. Na to nepotrebujeme tisíce konzultantov.
Od ministerstva pôdohospodárstva sa požaduje stratégia, ktorá bude formovať slovenský vidiek, poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Dnešný svetový systém nepotrebuje gazdu. Je to globálny dodávateľský reťazec, na ktorý ma ministerstvo asi taký vplyv, ako Vlčan na kozmický program Burundi.
Každopádne je to fakt. Máme ministerstvo rozdeľovania európskych peňazí a tlmočníkov európskych nariadení. Nič viac. Na toto nepotrebujeme ministerstvo.
A prepáčte, zabudol som na terorizovanie a šikanovanie drobných chovateľov, pestovateľov a obchodníkov, ktorí majú potravinovú bezpečnosť v rukách.
Potrebujeme prekopať celú organizačnú a personálnu štruktúru ministerstva pôdohospodárstva. Je potrebné inštitúciu, ktorá stála pri zrode agrobarónov, dotačných podvodov a udržiavania zločineckého systému hospodárenia na pôde generálne deratizovať ( rozumej zbaviť sa kreatúr odrastených na mozog vymývajúcich work shopoch a dodnes týmito premytými mozgami ohlupujúcimi verejnosť ).
Teraz dostali ešte generálneho úchyla, zrodeného v bankových okienkach a finančnom úžerníctve. Monitoringom generálnych riaditeľov sekcií je ťažké hľadať persóny, schopné nie že uskutočniť, ale vôbec pochopiť potreby vidieka. Novodobí rytieri byrokracie a obťažovania nezmyslami.
Fraška vyplývajúca z akéhosi financovania investičného dlhu, vymysleného a šíreného imbecilmi, s rozumom obloženým komunisticko liberálnymi sendvičmi, teraz dostáva korunu. Pri rapídnom zdražovaní si totiž pri uverejnených výzvach môžete kúpiť tak akurát koleso od traktora. A po roku len luft do neho.
Úplne kompromitovaný a nezmyselný dotačný systém, prispievajúci k absolútnemu sociálnemu rozvratu, vygenerovanými agrobarónmi a oligarchami a komickým dozorom štátu nad likvidáciou vidieka a miestneho hospodárstva.
Bolo viacero humoristov, ktorí spochybňovali nefunkčnosť a neefektívnosť socialistického družstevníctva. Hlavne údajným ohromením západu z jeho úspechov. Len zabudli dodať, že boli až tak ohromení, že žiadne družstevníctvo na pôde nikdy nepripustili.
Tak je to aj dnes. Bludy poľnohospodárskych lobistických organizácií o akomsi tradičnom poľnohospodárstve majú svoju vizitku v súčasnom stave. Z ich prezentácie je zrejmé, že treba tento systém zachovať, lebo je základom potravinovej bezpečnosti, ktorá sa rovná 0. Totiž počty o nejakej 40 % hranici a sen o 70 % hranicu nie je o skutočnosti, ale o predstavách priemyselných korporácií, pre ktorých je to číslo svojho profitu a nie našej istoty.
Potrebujeme vytlačiť globálny potravinový reťazec na ministerstvo hospodárstva, kde patrí. Potrebujeme vytlačiť bankára Vlčana na ministerstvo financií, k svojim pokrvným bratom aj s dotáciami, nech si robia počty a tabuľky ako vedia. Potrebujeme vytlačiť chaotický, nedôveryhodný a nespôsobilý potravinový kontrolný systém modernou dozorovou schémou nad produkciou potravín. Potrebujeme oddeliť miestne hospodárenie a miestne potravinové systémy od korporátnych osivárskych, hnojivárskych a obchodných reťazcov.
Ministerstvo nie je ministerstvom propagandy, čo sa javí ako jeho hlavná činnosť. Ministerstvo nemá byť bariérou medzi verejnosťou a baranidlom korporácií. A má mať merateľné výsledky. Zatiaľ len udržiava, čo mu zanechali komunisti.
Od buka do buka sa dá nazvať politika štátu v oblasti poľnohospodárstva. Jediným uchopiteľným cieľom je forma distribúcie dotácií. Okrem toho žiadna vízia alebo stratégia smerom k budúcnosti. Len paškvil a rozdeľovaní peňazí.
Takto popletený rezort je katastrofou. Vlastne ani ako organizácia ústredného orgánu neexistuje, pretože všetky riadiace rozhodnutia sú len rozhodnutím únie.
Mimochodom je tu katastrofálne riziko zastavenia tokov potravín po svete. Viete čo máme. Len toľko, čo si na dvore pozbierate na dvore. Inak prázdne sýpky.
Vinníkom je kolaborácia štátu s agrobarónmi, oligarchami, lobistami a finančnými skupinami. Nie len ako korupcia .jednotlivcov, ale ako legislatívne baranidlo proti verejnosti. Takmer na každom kroku. Ak by to tak nebolo, ľuďom by sa tak ťažko nedýchalo. A kyslíka ubúda. Vďaka trvalej existencii zákonov, ktoré udržiavajú a upevňujú kolektivizované poľnohospodárstvo a tým rozvrat vidieka. Takto nie je možné na Slovensku vytvoriť udržateľný systém produkcie potravín a tým ani potravinovej sebestačnosti.
Takým zákonom je bezprecedentne diskriminačný a neprijateľný zákon o SPPK. Zákon, ktorý podkopáva vlastný program štátu v oblasti poľnohospodárstva a vidieka.
Úplne pomýlené smerovanie, ktoré permanentne podporuje okupáciu pôdy a jej devastáciu. Úplne bezprecedentné okrádanie verejnosti tolerovaním schém, ktoré generujú jediný profit - výnos z dotácií. Typický neplodný produkt a schéma elitárskeho smerovania prostriedkov do rúk 10 % parazitov.
Slovenské poľnohospodárstvo má len jedinú cestu, blízku agrooutu. Zastaviť vyplácanie všetkých priamych a projektových podpôr pokiaľ budú existovať inak, ako smerovaním na jediného konečného užívateľa a jedinú stropovanú plochu. A to všetkým vlastníkom alebo nájomcom bez rozdielu v právnej subjektivite a vrátane fyzických osôb.
Neverte, že bude horšie.
