Aktuálne sa dá pohrať s výročnou správou a verejným odpočtom organizácie úradnej kontroly potravín a porovnať ju s realitou. Okrem toho, že sa hľadá následovník diletanta v oblasti kontroly potravín, ktorý mal pod kontrolou akurát diplomatické dary, ktorými spôsobil škandál. Inak nerozumel ničomu, len tomu, že sa dá takmer 15 rokov prežiť v štátnej správe bez odbornej spôsobilosti. Stojíme pred rozhodnutím, kto, za čo a hlavne ako bude kontrolovať potraviny.
Napriek intenzívnej propagande o vynikajúcej kvalite slovenských potravín, táto fráza konči v prvom obchode za ktorýmikoľvek hranicami vrátane ukrajinských. Napriek tomu, že neznalec kontroly potravín, ktorý bol vždy pripravený na televiznu parádu v čase, keď bolo potrebné prekryť iný väčší - väčšinou politický škandál. A potom už len tabuľky a percentá. Na štátnej veterinárnej a potravinovej správe zastal čas. a s ním aj odborná spôsobilosť kontrolovať potraviny. No čo chcete od absolventa večernej univerzity marxizmu leninizmu ( neviem či ju nemá aj Mičovský).
Ale poďme k veci. Ako to už u nás býva, čím horšie tým lepšie. Už aj vrabce na streche čvirikajú ( len naše orgány a audity spoločenstva akosi nie ), že SK je odpadkovým košom. Preto je nepochopiteľná spokojnosť verejnosti s kvalitou potravín ( alebo, že by ceny a pofidérne akcie, napríklad tie s vôkáňom, alebo, že by slabý spotrebiteľ ? ). K tomu by sa dali prirátať potravinársky prevádzkovatelia, ak by to nemalo byť naopak. Tí by prví mali vyskakovať, ako na SK tvrdo a nekompromisne kontrolujeme. Ale asi sú spokojní, alebo kolaborujú. Inak je nepochopiteľné, že verejné financie vyhadzujeme von oknom pre kontrolu regulárnych prevádzkovateľov, ktorí by to mali robiť za vlastné peniaze. A kontrola nech hľadá podvodníkov.
Prečo SK potrebuje potravinovú políciu. Pretože sa hrá o zdravie ľudí. Nejaká pologramotná organizácia, ktorá kontroluje všetko, a nevie kontrolovať nič, bez spôsobilosti a kompetencií. Jedinou skutočne merateľnou hodnotou je výber tieňových daní - pokút, pričom ide v 100% prípadoch o regulárnych prevádzkovateľov potravinárskych podnikov. To znamená príjem dávno po konzumovaní všetkého bordelu, ktorý aj keď bol, už nie je. Takúto kontrolu môže robiť aj štatistický úrad.
Nie, správne chápete, žiadne odhalenie podvodu s potravinami, úradne odobratie licencie pre podvodníkov s potravinami. Pohoda, klidek, tabaček. A aby som sa nedostal do komunity pokutovaných, tak radšej kolaborácia.
Dovolil by som si upozorniť ústredný orgán štátnej správy, že od vzniku nebola táto organizácia kontrolovaná zo strany ministerstva v oblasti účinnosti a efektivity kontroly potravín. Preto ani nemôžu byť žiadne nedostatky, kde nie je kontrola, nie sú ani problémy. Ale vlastne kontrolu potravín ani de facto nemáme.
V tejto súvislosti sa zase vytvárajú svorky, ktoré majú pred sebou ohlodanú kosť kontroly potravín na jej manipuláciu a ovplyvňovanie trhu s potravinami. Zase je potrebné kopírovať úspešný model likvidácie malých prevádzok oligarchistickými potravinovými chobotnicami. Veď model bol úspešný a títo analfabeti si pred seba kladú potravinovú sebestačnosť.
Neviem aké sú skutočné predstavy ministersva pôdohospodárstva, ale pri laickom vedení sektora je asi najlepšie nechať kontrolu potravín na ministerstvo vnútra. Ak nechceme pokapať. Veď táto generácia ešte len pocíti dôsledky toho, čo všetko sme tu pojedli. A slovenské zdravotníctvo. Ďakujeme pán Bíreš, ďakujeme štátna veterinárna a potravinová správa.