Od volieb sme očakávali zvýšenie výkonnosti a hlavne účinné opatrenia v záujme rozvoja vidieka. Okrem kabinetného puču členov víťaznej vládnej strany, ktorým bol dosadený za ministra pôdohospodárstva úspešný študent moskovskej univerzity Samuel Vlčan a ešte úspešnejší prevádzač ruskej banky na slovenskú finančnú skupinu, jedna veľká nula bez merateľných výsledkov.
Je preukázateľné, že náš volebný systém generuje čím ďalej, tým viac kreatúr odtrhnutých od reality alebo v horšom prípade priamo psychopatov.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka je príkladom, ako sa nulové výsledky dajú zabaliť do pozlátka reality show s hlavným účinkujúcim Vlčanom.
Jedným z hlavných výsledkov deklarovaných týmto show manom je akcia Dobytkár. Akcia jednoznačne realizovaná na to určenými orgánmi Ministerstva vnútra. Rezortné ministerstvo nemalo ani nemá žiadny reálny podiel na tejto akcii. Naopak, nebyť orgánov činných v trestnom konaní, táto konzerva by nebola schopná vyprodukovať nič. Len zakrývať svoju neschopnosť prácou iných.
Forenzný audit zadaný nie Vlčanom ale jeho predchodcami ukazuje jednoznačne na neprofesionalizmus, marazmus a podvodné schémy v rámci celej organizácie. Ale produktom Vlčana je normalizácia postavená na pokračovaní tejto politiky, vrátane ochrany a podpory personálnych prepojení z minulosti. Okrem aktivity Ministerstva vnútra sa samotný rezort nepohol ani o kúsok, okrem jasného smerovania k schéme opantať vidiek bankovými produktami.
Výsledkom teda nie je zmena smerovania rezortu, ale trvale smerovanie toho, čo ho najviac zamestnáva - kam pôjdu peniaze z podpory. a tie smerujú presne tam, kam aj predtým. Do spoločensky neprijateľného, environmentálne zdevastovaného a ekonomicky neefektívneho veľkoplošného hospodárenia. A navyše, tento produkt sa síce stal nosným pre rezort, ale toto prerozdeľovanie je skôr podporou agrojachtingu a agrogolfu ako vidieka.
Preto produkcia reality show Vlčana a jeho márna snaha o ovplyvnenie cien potravín, zabezpečenie sebestačnosti a smerovanie vidieka je len zásterka pred verejnosťou, ktorá čím ďalej tým viac sleduje neschopnosť a nespôsobilosť ministra. Okrem vytvárania baranidla pre banky. Totiž, globálna kríza je aj o vyspelosti miestneho hospodárstva zabezpečiť potraviny. A toto ministerstvo okrem diskusných krúžkov s lobistami a anarchistami nerobí nič.
Od volieb nás ešte viac odrezali od miestnej produkcie, diskusné krúžky pre lobistov a anarchistov je cesta najbližších partnerov Vlčana. Spomaľovači vidieka a kolchoznícki barbari.
Ministerstvo pôdohospodárstva je od nástupu Vlčana úplne dezorientované a v procese rozkladu. Rezortné organizácie nevedia čo majú robiť, kam patria a kto ich vlastne a kam vedie. Tí, ktorí majú nastavovať zrkadlo vedeckými a inovačnými kritériami a analýzami spia hlbokým spánkom Jahnátkovej a Matečne éry. Tí, ktorí majú kontrolovať, bojujú za svoje prežitie a sú v úplnej anarchii. Mimochodom, na túto dezorientáciu a rozvrat doplácajú najmenší hospodári.
Obchodné reťazce a korporátne potravinárske giganty sa v tichosti smejú a medlia ruky Vlčanovej lojalite, poskytovať im neustále priestor na vydieranie a poskytovať štátnu charitu.
Za peniaze daňových poplatníkov robíme poradcov. Poradcov zadarmo v oblasti, ktorá nepatrí medzi povinnosti štátu. Úradníci ako konzultanti proti záujmom vidieka. A tam, kde tie peniaze potrebujeme, na odhaľovanie podvodov s potravinami, tam nie sú. Máme najlepšiu kontrolu na svete. Kontrolu, ktorá nikdy nič nezistila a keď zistila, tak to, že sme všetko pojedli.
Reality show okolo dostatku obilia je asi tak dôležitá, ako je dôležitá reality show o deklarácii cien potravín. Podstatné je, že tak či tak nemá Vlčan v rukách nič relevantné, aby obyvatelia neboli závislí na obchodnom dodávateľskom reťazci a vydieraní. Tak či tak sa postaral, že dva roky udržiava systém predstáv, propagandy a ilúzie, ktoré v ničom nezmenili program Jahnátka a Matečnej.
Ako som uviedol, ministerstvo pôdohospodárstva akciu ministerstva vnútra Dobytkár síce úspešne predáva, ale v čase ich vzniku sa tam promenádovalo celé stádo Dobytka, ktoré nás riadi aj dnes. Dobytkár pominul, dobytok ostal. To akože niekoľko osôb je trestne zodpovedných a tí čo sa na to nečinne pozerali a čušali zavretý za peniaze daňových poplatníkov v kancelárii, nás teraz budú poúčať ?
Je čas na ďalšiu zmenu. Kríza v plnej nahote ukázala, ako je tento štát napojený servilne na globálny zásobovací reťazec, že nemá dostatok potravín ani systém podpory miestnej produkcie a zásobovania a že nemá ani žiadnu predstavu, ako skončiť tento boľševicko liberálny atak na krajinu. Naopak, veľa z týchto kreatúr na ministerstve je priamo napojených na túto schému.
Alebo to tak pôjde ďalej, ale potom budeme čučať za koľko a aký sajrajt kupujeme a konzumujeme. A to len vo vybratých plechovkách, ktoré nám láskavo ponechajú. Lebo všetko ostatné vlastné sme už zlikvidovali. Úmyselne a za podpory štátu. Tento štát nemá kontrolu nad potravinami. Majú ho globálne siete a naši prisluhovači.
Vďaka tomu sme 70 rokov tam kde sme. Rezortné ministerstvo už 70 rokov rieši ten istý problém. Je to normálne ? Nemáme iné riešenie ?
