V podstate to spoločenstvo spravilo geniálne. V socializme nás západ utvrdzoval, aké pokrokové a moderné je družstevníctvo. Ale doma spravili všetko, aby sa tento nezmysel nikdy nerealizoval.
Pre pochopenie aj nezainteresovaným, dobre pochopili likvidačný rozmer kolektivizácie pre ekonomické a sociálne prostredie na vidieku - kdekoľvek. A tak v bohatom Švajčiarsku, Francúzku, Rakúsku, Taliansku vo vidieckych oblastiach rozkvitá hospodárenie na pôde, na to napojený chov zvierat ( väčšinou extenzívny alebo rodinný ), na to napojená výroba potravín, na to napojený trebárs aj cestovný ruch. Ale hlavne bohatstvo a rozmach vidieka. Kde sú družstvá ? Kde urobili súdruhovia u nás chybu ?
U nás strácame čas a energiu s postkomunistickými ideológmi alebo novodobými ľavicovými klonmi prerastenými cez politiku, štátnu správu, stavovské organizácie, akademickú pôdu - všade tam, kde netreba dojiť. Keby sme sa aspoň odrazili od nespochybniteľných odborných základov a už dnes nám známemu spôsobu produktívneho hospodárenia - ale my riešime neustále ideológiu poľnohospodárstva. Úmyselne živenú. Čím neskôr sa spamätáme, tým dlhšie budeme visieť na šnúrke od gatí. Alebo navždy.
Priemerná výmera plochy poľnohospodárskeho podniku na Slovensku je ( nech mi odpustia detailisti ) 100 ha. Priemerná výmera v Poľsku, jedného z najväčších producentov potravín v EÚ a najväčšieho producenta ovocia ( jabĺk) je ( nech mi odpustia detailisti ) 10 ha. A to som mierny v ukazovateľoch veľkosti obhospodarovanej pôdy konečným užívateľom, kde sa dostaneme na viac ako ( nech mi odpustia detailisti ) 1 000 ha. Ale chceme Ameriku. Aj na veľkú Ameriku priemer len 170 ha, ale vlastnej pôdy. A pre diletantov snívajúcich o ekonomike veľkoplošného hospodárenia ( zakomplexovaných ), ani keby sme spojili celé Slovensko, aj tak by sme vždy boli v cenách komodít závislí na veľmociach. Takže naozaj zbytočne strácame čas a tápame ako ďalej. Cesta je len jedna. Pokiaľ rozmýšľame ako národohospodári.
Čo je to za schéma, dostávať peniaze na ruku. Dobre Francúz má 50 ha vlastnej pôdy a 50 ha prenajatej, má produkciu, dostane čistých 20 000 € ( ako cca príklad ) - pozor základ nie je produkcia, základ je pôda a jej kompozícia s krajinnou ekológiou. Zoberie a kúpi čo potrebuje na udržanie farmy alebo na jej inováciu. Pretože je jeho, nemá kde spreneveriť podporu. Môže byť lekár, právnik, ekonóm a ... farmár. Vrátane jeho detí.
Naša schéma - poľnohospodársky podnik s nájmom 90 % pôdy a vlastníkom v bratislavskej kaviarni dostane pri 1 000 ha 200 000 €. Kde skončia peniaze ? Dovolím si tvrdiť, že ak vráti do pôdy 20 000 € tak je to veľa. Veď načo. Pôda nie je moja.
Všetky ďalšie reči sú zbytočné. Propaganda a demagógia o potrebe veľkých celkov je blud. Všetky štatistické ukazovatele najväčších producentov potravín sú o číslach do 50 ha.
A tak aj vyzeráme. Tuje, anglický trávnik, bazén na štyroch ároch. A betónový plot. Florida. Ale tam na piesku produkujú aspoň pomaranče. Charakteristika slovenského vidieka. Viem, že nie všade a všetci. Ale aby sme sa báli pomaly chovať králikov, aby urodzenému susedovi nesmrdeli alebo nemal na svojej haciende o jednu muchu viac. A nedajbože kikiríkajúci kohút. Hotové nešťastie a okamžite treba merať decibely.
Viď vyššie. Bohatému Švajčiarovi hnoj vonia a uteká pre svoj obľúbený syr k susedovi ( možno pod pazuchou má sušenú šunku ). My môžeme tak akurát utekať do obchodného reťazca pre syr tretej kategórie a nekonzumovateľné mäsové výrobky zo zásob mrazeného mäsa susedných krajín ( ale už sme si zvykli ). Tu musím pripomenúť katastrofálnu úlohu orgánov štátnej veterinárnej a potravinovej správy pri likvidácii produkcie potravín. Z vymletými mozgami z croissantových posedení v Bruseli nám tu modelovali hyperhygienu, ktorú nikdy, nikde, nikto v takej miere na vidieku nerealizoval. Okrem korporácií a ich dominantných podnikov. Ja tvrdím, že to bol riadený úmysel. ( Napr. nerez na salaši alebo tradičnej ručnej manufaktúre, tupci.) Stále sa po niekom opičíme a pritom sme tradične agrárna krajina s potenciálom. Ale kto by potom v plechových búdach spájal kábliky Pozor títo kalibrovaní umelci tu modelujú ďalej.
Dovolím si tvrdiť, že ak by sme neprešli kolektivizáciou, sme jedna z najvyspelejších a najproduktívnejších krajín Európy. Aj dnes nám k tomu netreba veľa, len prestať o poľnohospodárstve rozprávať ako o neperspektívnom a zaostalom odvetví. Videli ste už modernú farmu ?. Automatické technológie, digitálna agrotechnika, inovatívna zootechnika stačí 50 ha ( maximum) a rodina. A perfektne fungujúce odbytové organizácie ( pre boha nie štátne ).. Z agrárnej krajiny sme teraz 100 rokov za opicami..
Témou dňa je dnes PPA. jeden z našich fenoménov Z časti verím predchádzajúcemu stíhanému riaditeľovi, že pred všetkým čo sa tam udialo bol jeden veľký nastavený podvod. Až potom následok korupcia.
Nakoniec sme ostali za podvodníkov, aj keď skutočná vidiecka poľnohospodárska komunita sa k peniazom z podpory ani nedostala, ani ich nečerpala. Veď systém bol na to nastavený zákonmi a postupmi. Tak aby skutočný roľník ( ani nakoniec nemal čas ) nevedel všetky tie papiere a dokumentácie poskladať. Hlavne. že sme mali agentúry ( kamaráti úradníkov ), ktoré prišli, zobrali 2 000 € a čakaj. Bude projekt - nebude projekt. A potom ďalších 25 % a až potom si zistil, že vlastne, keby si to kúpil priamo, tak je to efektívnejšie. Pyramídová hra s verejnosťou. Už ktorá ? Priame platby fuč, projektové podpory fuč - a chceme potravinovú sebestačnosť. Stačí odrezať rybe hlavu.
Bez SPP sme holí - bosí. Ale prečo sme dovolili rozkradnúť to, čo malo ísť 90 % poľnohospodárom ? A to nie je už o tých, ktorý to zneužili a podviedli nás, ale o tých, ktorí takéto pravidla nastavili a udržiavali.
Vážení spoluobčania, pozor. Nič sa nezmenilo. Naďalej sme zovretí perspektívou veľkej modernej poľnohospodárskej veľkovýroby ( dôvodová správa k zákonu o prenájme pozemkov ). Kto má na tom záujem.? Ak to porovnám s PPV je jasno. Znova nás oklamali. Je to už len politika bez perspektívy. Vidno, že nevedia ako na to a zmeniť niečo sa boja. Len pokračujú. Nemenia systém, len sanujú následky.
