Písmo:
A-
|
A+
stromy
svojich otcov
svoje mamy
čo myslíš
niekoho
kto im je blízky
kto od malička
obrusuje hrany
fúka otvorené
rany
alebo len tak rastú
samy
korene
drevo
listy
a vôbec
všetko tak
ako má byť
bez citu
s citom
a ktovie
či tak chcú
alebo
inak nevedia si
žiť
a či sa otcovia a mamy
sem tam sklonia
a či sú ďaleko
a či blízko
a keď sa sklonia
či len tak trocha
alebo
či úplne až nízko
či dávajú pozor
vedia pohladiť
a
chytiť
zobrať do náručia ráno
keď dala noc zlé
sny
čo myslíš
tak dumám
či stromy žijú tak
ako to chceme
vidieť
my . . .
