zrkadla sa nepozerám preto,
aby som sa na seba usmial
a dokonca sa už aj poznám.
Chcem len vidieť svoje oči,
či vyzerajú tak,
ako ich ja znútra
vnímam.
Či v nich je to,
čo cítim,
všetko to, čo cez ne vonku
vidím,
či so zrkadlom dokonale
splývam.
Hľadám len mantinely zvyku
ktorých sa ja docela dosť bojím.
A ešte,
či by som sa už nevedel stratiť
v labyrinte seba.
To je už fakt horšie,
ako nemôcť vrátiť čas
ktorý sa mi ukáže už len
v zrkadle
keď sa doňho dívam
aby som videl
svoje
oči ...