padať dážď
a
v duši ticho šumí to.
Kvapky,ako zbierka náhlych
pocitov
padajú vonku,okolo aj
vnútri.
Len zrazu neviem čo je voda,slzy
a
kto to prosí,
tak ma teda utri.
Alebo radšej nechaj tak.
Výhybka prehodená na stranu
tmy,či svetla.
Jeden dážď a jedna slza
sa
predomnou stretla.
Stojím na prahu,pred očami vlak.
Len či už prichádza a či ide preč.
A
kto píše odkazy na obe
oči
okien.
Zvonku som mokrý,no
či aj zvnútra zmoknem.
Neviem,no ony nestrácajú
reč
keď v duši ticho šumí to
a
v každej z nej
je zbierka
náhlych pocitov.
Ja zo sĺz,slzy zo mňa
utekajú
preč . . .