Dotknite sa oblohy v Andách!

Najvyšší vrch andského pohoria Aconcagua, nachádzajúci sa v Argentíne. (zdroj: (public domain))

Peruánske Andy sú neporovnateľným miestom pre milovníkov trekingu a horolezectva. Existuje veľa dôvodov prečo. Jedinečná koncentrácia hôr, vrcholky ktorých veľakrát presahujú výšku 6000 metrov nad morom. Relatívne málo horolezcov, primerané počasie takmer po celý rok a relatívne ľahký prístup do miest. Navyše tu môžeme nájsť pokoj od hektického mestského života. Je to ideálna kombinácia, ktorá robí z Peru jednu z najatraktívnejších destinácií pre horolezcov.

Možnosti horolezectva v peruánskych Andách boli objavené až v priebehu tridsiatych rokov minulého storočia a to vďaka priekopníckym európskym expedíciám, ktoré začali veľké andské dobrodružstvo pri hľadaní nových výziev na lezenie. V roku 1932 sa expedícii, vedenej rakúskymi horolezcami Borchersom, Schneiderom a Kinzlom, podarilo dosiahnuť južného vrcholu pohoria Huascarán, týčiaceho sa do výšky 6.768 metrov. Huascarán je najvyšším vrchom v Peru a od tých čias sa stal dejiskom mnohých ďalších výstupov.

Pohľad na Huascarán (foto: Uwebart)

Huascarán sa nachádza v oblasti nazývanej Cordillera Blanca (Biele Kordillery) a stal sa dejiskom veľkej československej tragédie. Smrť tam našlo pätnásť členov horolezeckej expedície. Pochovala ich lavína, ktorú vyvolalo zemetrasenie. Stalo sa to 31. mája 1970. Nešťastie expedíciu postihlo už skôr, keď jeden z najskúsenejších horolezcov Ivan Bortel, jediný Slovák, zomrel po nešťastnom páde do hĺbky tridsiatich metrov. Aj keď expedícia stratila tohto vedúceho člena, ostatní sa rozhodli, že vo výstupe budú pokračovať. Hora však nechcela byť pokorená a dala to aj najavo. Zem sa zachvela silou 7 stupňov Richterovej stupnice. Zemetrasenie dalo do pohybu ničivú lavínu, ktorá pochovala všetko, čo jej prišlo do cesty. Viac o tomto nešťastí si môžete prečítať v článku na sme.sk tu.

Peru však ponúka možnosti aj pre menej skúsených horolezcov, ktorí sa uspokoja so zdolaním aj nižších výšin. Ľahší treking sa dá absolvovať na vrchy Pisco (5.752 metrov), Urus (5.420 m), Ishinka (5.534 m) a iné, ktoré sú prístupné po celý rok. Veľmi populárny je výstup na El Misti, sopku, ktorá sa týči nad druhým najväčším peruánskym mestom Arequipa, do výšky 5.825 metrov nad morom. Na vrchol sa však nepúšťajte sami, ale iba v doprovode skúseného sprievodcu. Pri dobrom počasí sa výstup a návrat do Arequipy dá zvládnuť do dvoch dní.

Vulkán Misti, týčiaci sa ako strážca nad mestom Arequipa. (public domain)

Nesmieme zabudnúť ani na Machu Picchu. Nachádza sa vo výške ani nie 3000 metrov nad morom, patrí teda k tým "nižším" vrcholom, ale to nepochybne je to najznámejšie a najviac navštevované miesto v Peru. Milovníci trekingu môžu absolvovať cestu na Machu Picchu po takzvanej Inca Trail, ceste Inkov. Je to štvordňová túra po cestách, ktoré postavila dávna civilizácia. Čakajú vás hlboké rokliny, priesmyky, tunely. Na ceste k Machu Picchu sa naskytne pohľad na zasnežené vrcholky hôr, aj na ruiny z obdobia Inkov ukryté v hustom lese.

Machu Picchu (public domain)

Ďalšou možnosťou na vysokohorský treking je okolo Ausangate, pohoria nachádzajúceho sa v južnom Peru, v oblasti Cordillera Vilcanota. Je to na skok od Machu Picchu, asi 150 kilometrov. Ide o pomerne tvrdý a divoký trek, kde je nutné prekonať dva priesmyky cez 5100 metrov nad morom, veľa táborov je vo výške 4600 metrov. Scenéria a idyla však stoja za to. Údolia využívajú miestni obyvatelia na pasenie dobytka. Ak by ste sa s nimi chceli porozprávať, španielčina vám na to stačiť nebude. Stále totiž používajú pôvodný jazyk kečuánčinu. Je to najlepšie miesto, kde môžete vidieť voľne žijúce lamy a alpaky.

Peruánske šesťtisícovky