Vďaka potrave sa uskutočňujú všetky potrebné procesy v organizme. Kvalita konzumovaných potravín je preto skutočne dôležitejšia, podobne ako pohyb.
Žijeme bohužiaľ v dobe, kedy “zdravé” potraviny musíme vyhľadávať. Ak nemáme to šťastie mať záhradu alebo pole. Je to daň za pokrokovú dobu, v ktorej žijeme. V minulosti naši starí rodičia nemali problém s tým, čo zjesť, koľko kalórií prijať, aby im nepribudli tukové bunky na neželaných miestach, ani sa nemuseli báť toho, aké chemické látky boli použité pri pestovaní zeleniny, či ovocia. Minulosť má svoje čaro v tom, že si väčšinu ovocia aj zeleniny ľudia dopestovali na svojich poliach. Podobne to bolo aj s mäsovou produkciou. Prasiatko a sliepky nesmeli chýbať na žiadnom dvore. Televízia ešte nebola tak rozšírená, o mobiloch a tabletoch ani nechyrovalo. Ľudia trávili väčšinu času vonku, na čerstvom vzduchu, nezamorenom výfukovými plynmi, pohybom. Nemuseli sme sa báť napiť vody z potôčika.
No a čo máme dnes? Ovocie aj zeleninu si nakúpime pohodlne a relatívne lacno. Nemusíme drieť na poli pri kopaní zemiakov alebo plienení buriny. Máme tak viac času venovať sa pozeraniu TV alebo hraniu hier na tablete. Akú cenu za to však zaplatíme? V prvom rade je to nevedomosť. Nevedomosť toho, čo jeme. Zelenina aj ovocie síce vyzerajú krásne, čerstvo, farebne a nikto nepochybuje o tom, že obsahuje dôležité látky pre náš organizmus, ale čo je za tým? V akých podmienkach sa pestuje, aké hnojivá a postreky sa používajú? Tieto informácie bohužiaľ pri kúpe v supermarkete nevieme. Vystavujeme sa tak riziku, že spolu s chutnou zeleninou skonzumujeme aj niečo, čo nechceme. V podobe ťažkých kovov alebo pozostatkov z pesticídov, použitých na vyhubenie škodcov. Tomu sa naše telo určite nepoteší. Bohužiaľ však platí to, čo som už spomenul. Pokiaľ nemáme záhradku alebo pole a chuť pestovať vlastnú zeleninu, nemáme veľmi na výber. A záleží ešte aj na tom, kde tú záhradu máme umiestnenú. Ak je blízko frekventovanej cesty, tak smola. Spolu s dopestovanou zeleninkou totiž do tela doručíme aj splodiny z výfukov.
Jedným z možných riešení ako vedieť čo konzumujeme, je vyberať a kupovať si produkty vo farmárskych obchodoch, od drobných pestovateľov a chovateľov alebo v špecializovaných obchodoch so zdravými potravinami. Našťastie takýchto miest vzniká čoraz viac a viac. Reflektuje to dopyt, ktorý je veľmi citeľný. Ľudia konečne začínajú rozmýšľať nad tým, čo jedia. Je to aj vďaka osvete, ktorá sa šíri o dôležitosti stravy pre naše zdravie. Existujú rôzne diéty a stravovacie postupy, ktoré nám dokážu pomôcť zbaviť sa niektorých chorôb, získať viac životnej energie, ale aj celkovo viac chute do života.
Z môjho pohľadu sme obeťami doby. Žijeme v cykle, ktorý sa dennodenne opakuje a je ťažké z tohto cyklu vystúpiť, zmeniť smer. Nie je to len o strave, je to o celkovom prístupe k nášmu životu, k našim hodnotám a zvykom. Práve zvyky môžu za to, kde dnes sme. Vďaka zvykom sme si vytvorili svoju komfortnú zónu, z ktorej nechceme vystúpiť. Cítime sa v nej pohodlne, bezpečne a vykročiť do neznáma, to nie. To je niečo, čo nemáme pod kontrolou, čo nepoznáme. Kam by sme teda chodili? Čo by sme teda menili? Tento stav zároveň vyhovuje aj takzvaným elitám a lídrom, ktorí riadia naše životy. Od nás sa očakáva chodiť do práce, platiť dane, zdravotné poistenie, byť chorý, užívať lieky, chodiť k doktorovi, žiť na dlh, zaviazať sa banke na 30 rokov pri kúpe bytu na hypotéku. Je to systém, ktorý funguje vďaka nám a vďaka tomu, že máme svoje zvyky a sedíme si pohodlne vo svojej komfortnej zóne. Nič iné totiž nepoznáme.
Nevýhodou „zdravých“ potravín je ich cena. Všetko, čo je chované a pestované v zdravých a nezávadných podmienkach, pri dodržaní konkrétnych postupov, má totiž svoju cenu, ktorá je niekedy aj niekoľkonásobne vyššia ako cena klasickej, konvenčnej produkcie.
Zdravé potraviny rozoznáme viacerými spôsobmi. Tým najjednoduchším je sledovať ich označenie. Ekologický, bio, prípadne fair trade sú najčastejšie kategórie, ktoré odlišujú potraviny od tých, ktoré sú vyprodukované z konvenčnej produkcie. Trošku zložitejší už je druhý spôsob a vyžaduje od nás určitú sčítanosť a prehľad, napríklad aj zo zemepisu.
Vysvetlím to na príklade rastliny Maca, ktorá sa pestuje a dováža k nám z Peru. Okrem toho, že je pestovaná ekologicky, vyznačuje sa ešte ďalším špecifikom. Zaraďuje sa medzi takzvané superfood. O superfood som už písal v inom článku, ale v skratke ide o plodiny, ktoré sa vyznačujú vyššou koncentráciou zdraviu prospešných látok.
Maca je známa ako peruánsky ženšen. Peruánci ju používajú v prípadoch, keď sa partnerom nedarí počať dieťa. Aj na Slovensku máme s maca koreňom v tejto oblasti bohaté skúsenosti. Zároveň pôsobí ako afrodiziakum. Domovom Maca sú peruánske výšiny, okolo 4000 metrov nad morom. Ak teda natrafíte na prášok z koreňa Maca, môžete si ho bez problémov kúpiť a užívať s pocitom, že konzumujete zdravú plodinu. Hoci nemá na obale označenie bio, pestuje sa ekologicky. V nadmorskej výške 4000 metrov nad morom totiž Maca nemá prirodzených škodcov. Nie sú preto nutné žiadne postreky alebo pesticídy. Zároveň sa k obrábaniu pôdy využíva iba ľudská, respektíve zvieracia sila. Celá produkcia Maca z Peru pochádza od malých a stredných pestovateľov, pre ktorých ide o hlavný zdroj obživy. Peru je jedným z mála štátov amerického kontinentu, ktorý neprodukuje geneticky modifikované plodiny. Zachováva si svoju biodiverzitu.
Peru je vlastne jedným z mála štátov, kde základom poľnohospodárstva sú malí a strední pestovatelia. Tí svoje produkciu ďalej predávajú na trhoch alebo veľkým producentom a distribútorom potravín.
Hlavný rozdiel spočíva v spôsobe pestovania plodín. Na jednej strane stojí klasická, konvenčná produkcia, ktorá je intenzívna, vo veľkom a s cieľom získať čo najvyššie výnosy. Pri takomto druhu produkcie sa bežne používajú chemické hnojivá, postreky, mechanizácia. Je to kvôli tomu, aby sa produkcia alebo výrobný proces zlacnil, zvýšila sa kapacita a množstvo produkcie a zrýchlila sa práca pomocou strojov. Producent teda v prvom rade myslí na svoj zisk. Na druhej strane máme nadbytok lacných potravín, avšak s obsahom dusičnanov a zvyškami pesticídov, zdevastované životné prostredie, vyčerpaná pôda, znečistené rieky a pitná voda.
Oproti konvenčnej produkcii stojí bio produkcia alebo ekologické poľnohospodárstvo, v ktorom ide v prvom rade o spoluprácu a spolužitie s prírodou. Hlavnými princípmi ekologického poľnohospodárstva sú striedanie plodín, čím sa nevyčerpáva pôda, na hnojenie sa používajú biologické hnojivá napríklad v podobe maštaľného hnoja, nepoužíva sa žiadna chémia, žiadne postreky, pestovanie je v súlade s prírodou. Ekologické produkty nie sú teda len akýmsi rozmarom doby. Ich produkcia a presadzovanie podporuje zachovanie prírody, zdravia a kvality.
Je len na nás aká bude naša budúcnosť. Konzumácia „zdravých“ potravín prospieva nielen nášmu telu, ale aj celej planéte. Konzumáciou „zdravých“ potravín podporujeme práve ten druhý, ekologický typ poľnohospodárstva. Čaká nás ešte dlhá cesta k zmene, ale trend už tu je. Chce to však ešte niečo viac. Zmeniť myslenie spoločnosti. Prebudovať systém hodnôt, ktorý teraz prevláda a v ktorom sú peniaze a túžba po materiálnom bohatstve zmyslom života. Do tohto hodnotového systému zapadá tá prvá, konvenčná produkcia.
