Z niektorých reakcií na článok fialová kukurica bolo cítiť, že už tu toho bolo a je dosť. Myslím všelijakých tých superpotravín so zázračnými účinkami a každá z nich je tá najlepšia a treba si ju kúpiť. Keď som sa tak nad tým zamyslel, je to v podstate pravda. Nemôžeme nikomu zazlievať, že už toho má plné zuby a nemá náladu na ďalší "zázrak" v podobe prírodného produktu.
Asi každý z nás vie, čo to tie superpotraviny, superplodiny, alebo funkčné potraviny sú. V skratke sú to plodiny, výtvory prírody alebo produkty, výtvory človeka, ktoré sú nejakým spôsobom výnimočné. Ich výnimočnosť spočíva v tom, že na ľudský organizmus pôsobia priaznivejšie, ako tie ostatné nešťastnice, ktoré sa na zoznam superfoods nedostali. Majú vyšší obsah živín, vitamínov, minerálov alebo antioxidantov. To je síce pekné a verím tomu, že ich dlhodobým užívaním si zlepšíme svoj zdravotný stav, zladíme organizmus a koniec koncov možno budeme dlhšie žiť. Ale je tu ten problém, že to trvá dlho, kým ten citeľný efekt nastane. Všetky prírodné produkty "pracujú" pomaly. Povedal by som, že tak pomaly, že ani nepostrehneme tú zmenu.
Každá minca má ale dve strany. Za to, že internet je plný rôznych superpotravín, vďačíme vedcom, ktorí sa už dlhé roky snažia objavovať nové a nové produkty prírody, ktoré majú blahodarné účinky na náš ľudský organizmus. Je to v podstate dobrá vec, pretože naše návyky, súvisiace s konzumáciou potravín sa už nebezpečne približovali k samovražde. Rôzne aditíva, chemické látky, éčka (hoci nie všetky éčka sú zlé) a čo ja viem čo ešte sa všetko pridáva do potravín, nášmu telu zrovna neprospieva. Voľakde som čítal, že naša telesná schránka je stavaná tak, aby vydržala okolo 150 rokov. Hmm... veľmi pekné, ale keď sa dožijeme tak polovičky, môžeme byť radi (alebo ani nie, no to už je iná téma). Dokazujú to aj naši predkovia. Veď ako ľudia voľakedy žili. Jedli a pili takmer všetko. Masť, klobásky a iné zabíjačkové špeciality, o ktorých sa dnes hovorí, aké sú nezdravé a zvyšujú cholesterol. Alebo mlieko, ktoré vraj nie je až také zdravé, ako sme si mysleli. No, milí priatelia, verím tomu, že dnes takmer všetko, čo nájdeme v obyčajnom supermarkete, nie je zdravé. A to práve kvôli spôsobu, akým sa to vyrába. O čo ide výrobcom? Samozrejme o zisk. O to, aby na predaji zarobili čo najviac peňazí. Ako to dosiahnúť? Jedným z riešení je minimalizácia vstupných nákladov, teda aj výrobných. Všetci vieme, že chémia a umelina je lacnou ingredienciou.
Oveľa lacnejšou ako napríklad poctivo vypestovaná kukurica. Spomínam kukuricu preto, lebo som si pred časom objednal z Peru prášok na prípravu Chicha morada (čiča morada). Tí, ktorí ste čítali predchádzajúci článok o fialovej kukurici viete, že to je typický osviežujúci peruánsky nápoj. Asi za dva týždne mi aj prišiel, ale doteraz je odložený na polici v kuchyni. A to z jednoduchého dôvodu. Na prípravu nebola použitá kukurica, ale umelina s príchuťou kukurice. Tak prepáčte, toto piť nebudem. Inak tá stránka, z ktorej som to objednával, ponúka aj čaj z koka listov a že bez problémov ho pošlú aj k nám na Slovensko. Nevyskúšate niekto? Bol by som zvedavý, ako zareagujú naši colníci. Ale cena by vás určite odradila. Okolo 30 dolárov za krabičku sáčkových čajov, ktorá v Peru stojí ani nie euro.
Trošku som sa ale zamotal od pôvodnej myšlienky o tom, že vznik pomenovania funkčná potravina bol dobrý nápad. My ľudia neustále potrebujeme niečo dokazovať. Bez dôkazov to niečo neexistuje. Čistý materializmus, ale taká je bohužiaľ naša doba. Preto aj fakt, že nejaká plodina dostane status funkčná potravina, je na základe toho, že prebehli vedecké štúdie, ktoré jej funkčnosť aj dokázali. Nie je to teda len nejaký marketingový ťah, ale seriózny, vedecky podložený fakt. Áno, ale čo z toho, keď už je tých plodín a prírodných produktov tak veľa, že sa v tom strácame. Na jednej strane to je dobré, pretože nám to umožní vybrať si, zvoliť si to, čo budeme konzumovať. Máme prístup aj k produktom, ku ktorým sme predtým nemali. Existujú rôzne typy diét, ktoré si vyžadujú špecifické zloženie. A to sme predsa chceli nie? Možnosť sami si vybrať. To so sebou ale prináša práve ten problém, kvôli ktorému som tento článok napísal. "Už zase ďalší zázrak?" Určite to poznáte, prídete do zdravého obchodu a neviete, čo si máte vybrať. Chcete si pochutnať na zdravej čokoládovej tyčinke? Zamierite k regálu so sladkosťami a tam sa na vás pozerá tak 20 rôznych druhov. Raw, bio, bez laktózy, bez cukru, s xylitolom, s 85% čokoládou, s kakaom z Ekvádoru, s vanilkou z Madagaskaru ... Na poslednom pražskom Bioštýle som dokonca videl v ponuke čokoládu so spirulinou. Nie je to samozrejme nič zlé, len sa niekedy hnevám na to, že si neviem vybrať.
Začiatky zdravého životného štýlu mali určitú myšlienku. Dnes však môžem povedať, že zdravý životný štýl, bio, raw a všetko, čo súvisí so zdravým, je vec biznisu. Obchodníci využili príležitosť, že sa ľudia o tieto veci začali zaujímať a neustále vytvárajú nové a nové produkty.
To, že sa stretneme aj s nechuťou a negatívnymi postojmi k novinkám, majú na svedomí obchodníci, ktorí veľakrát neváhajú uviesť nepravdivé alebo skresľujúce informácie o svojom produkte, len aby nalákali ľudí, ktorým ho predajú za neuveriteľné peniaze. Ako napísal jeden čitateľ do komentárov, že zase odklon od chemických k prírodným produktom, už po koľkýkrát? Takýchto módnych potravín sme tu už mali tisíce, každá vydrží rok-dva a nahradí ju iná, nový marketingový produkt, len za 99,99 eur za kus. Presne vystihol túto dobu, kedy sa obchodníci snažia vytĺcť z niečoho čo najviac peňazí a premrštia skutočnú hodnotu produktu.
Práve takéto produkty a "zázračné" výrobky sú odsúdené na zánik a zabudnutie. Vyznávam filozofiu, ktorá hovorí, že ak na prvom mieste je tvoja snaha pomôcť ľuďom, nie snaha zarobiť na nich, ale skutočne pomôcť, vtedy je úspech nezastaviteľný. Naopak, ak ti ide iba o zisk, peniaze, vlastný prospech a ľudia sú až na poslednom mieste, zánik je nevyhnuteľný. Našťastie existujú aj obchodníci, ktorým ide o naše dobro, o tom, priniesť k nám niečo nové, čo má svoju históriu a hodnotu. Niečo, vďaka čomu si rozšírime svoje obzory.
Zaujímavá je otázka stravy. Priznám sa, že som vegetarián a pohrávam sa s myšlienkou postúpiť o krok ďalej k vegánstvu a ešte ďalej k vitariánstvu a ešte ďalej... počkať, dá sa ísť ešte ďalej? Sú ľudia a zastánci teórie, že áno. Život z prány. Opäť, na internete je o tom veľa popísané. Veriť? Neveriť? Najlepšia je asi osobná skúsenosť. Inak doporučujem všetkým, čo chcú zhodiť zopár kíl, aby na mesiac vysadili všetky jedlá, obsahujúce lepok, všetky sladkosti a začali piť zelené smoothies. Vydržal som to celý mesiac, jediným hriechom bola káva s cukrom a mliekom a schudol som 15 kíl. Sám som tomu neveril.
V žiadnom prípade tento článok nemá byť kritikou dnešnej doby, ani superpotravín a obchodníckych taktík, veď koniec koncov som v predchádzajúcom článku vychválil fialovú kukuricu, novinku na našom trhu zdravých plodín. Mojou snahou je len opísať stav, aký tu je a pocity, ktoré niektorí určite máme. Dôležité je, aby sme si nastavili svoju cestu. Povedali sami sebe čo chceme, kam smerujeme, čo je náš cieľ. A používali pritom zdravý rozum. Platí to aj o strave. Jete mäso? Napchávate sa sladkosťami a polotovarmi zo supermarketov? Kľudne v tom pokračujte, je to vaše rozhodnutie a zrejme to tak má byť. Snažíte sa držať nejakú diétu, vyberáte si potraviny, ktoré konzumujete? Aj to je správne, pretože to robíte vy a viete prečo. Nemá zmysel rozčuľovať sa nad vecami, s ktorými nesúhlasí me alebo ktoré robíme inak. Každý sme iný, máme iné zmýšľanie, iný cieľ. Vlastne.... nie, to nie je pravda. Cieľ máme všetci rovnaký. Byť šťastný.
