Časť 1. – Schengenské víza, ktoré sme vybavovali v Peru
Bohužiaľ „zvýhodnený“ je iba v tom, že pri podaní žiadosti o trvalý pobyt, nemusí platiť správny poplatok (ktorý je tuším okolo 160 euro). Inak sme vôbec nemali dojem, že manželka je „zvýhodnený cudzinec“. V zahraničí to ale funguje podobne. Sú však aj výnimky, ako napríklad Nórsko. Anitina kamarátka z detstva sa zoznámila s Nórom. Zasnúbili sa a na základe zásnub dostala víza na 6 mesiacov, počas ktorých sa musela uskutočniť svadba, aby dostala trvalý pobyt. Ale poďme od začiatku.
Asi pred dvoma rokmi, keď sme žiadali o víza prvýkrát, manželka bola v Peru, ja v Anglicku. Žiadosť sme teda podali písomne na veľvyslanectve SR v Argentíne. Bohužiaľ v Peru ambasádu pred niekoľkými rokmi zrušili a teritoriálnu pôsobnosť presunuli do Buenos Aires. Nevýhodou toho bolo, že sme nemohli hneď požiadať o trvalý pobyt, pretože to by manželka musela do Buenos Aires cestovať, čo sme si v tej dobe nevedeli predstaviť. Tak sme sa teda rozhodli požiadať o turistické víza na 90 dní s tým, že hneď po príchode na Slovensko podáme žiadosť o trvalý pobyt za účelom zlúčenia rodiny. Komunikácia s veľvyslanectvom na výbornej úrovni, na emaily odpovedali prakticky hneď (s prihliadnutím na časový posun oproti Európe) a s udelením víz nerobili žiadne obštrukcie. Prebehla štandardná papierová byrokracia, zaplatili sme poplatok 60 eur a víza boli do 15 dní vydané. Náklady boli akurát trochu vyššie, pretože zasielanie dokladov a pasu sa muselo riešiť prostredníctvom kuriérskej služby, osobné dokumenty totiž nie je možné posielať klasickou poštou. Po tejto skúsenosti sme si teda povedali, že to nebude až také zlé, ambasáda v Buenos Aires v nás vyvolala naozaj dobré pocity z toho, ako rýchlo a akým spôsobom našu žiadosť vybavila. Nakoniec však manželka bohužiaľ na Slovensko necestovala. Ale o tom možno v inom príbehu.
Druhýkrát sme o víza požiadali v roku 2013 a tu začali problémy. V období, keď sme chceli žiadosť podať, sa zmenila legislatíva, Slovenská republika podpísala dohodu so Španielskom a vybavovanie víz do schengenského priestoru sa presunulo na španielsky konzulát v Lime. S platnosťou od 1.6.2013. Najprv sme si vymenili zopár emailov s veľvyslanectvom v Buenos Aires, kde nám vysvetlili ako postupovať na španielskom konzuláte a aké doklady je potrebné predložiť. Takisto nám odporučili zavolať na infolinku a overiť si postup. Tu začala nočná mora. Dovolať sa na infolinku španielskeho konzulátu je malé kúzlo. Dlho, dlho nikto nedvíhal, Anite sa podarilo dovolať možno na desiaty raz. Aké veľké bolo naše rozčarovanie, keď pani na infolinke oznámila, že všetko je na ich webovej stránke. Bohužiaľ iba pre prípady, kedy osoba žiada o vízum do Španielska. Keďže dohoda so Slovenskou republikou bola dá sa povedať v plienkach, na webe sme nenašli podmienky pre náš prípad, pani na infolinke nám poradiť nechcela alebo nevedela a takto to šlo dookola zopár dní. Manželka sa teda jedno pekné ráno vybrala do mesta navštíviť konzulát a podať žiadosť o schengenské víza. Čo myslíte, pochodila? Ani náhodou. Podmienky kedy môžete navštíviť konzulát osobne: Cez webovu stránku si dopredu musíte dohodnúť schôdzku, čo je tak asi týždeň čakania. Jediný prípad, kedy môžete konzulát navštíviť aj bez ohlásenia je ten, že ste rodinný príslušník občana EÚ, aj to iba od 8:00 do 11:00.
Chtiac-nechtiac teda Anitu pustili na konzulát. Pracovník pri okienku začal kontrolovať dokumenty. Žiadosť o vízum, pas, slovenský sobášny list, poistenie, pozývací list overený políciou, itinerár cesty, synov rodný list, výpis z bankového účtu. Podotýkam, že všetko v slovenčine. Keď to ten chudák za okienkom zbadal, takmer mu vypadli oči z jamôk. To čo je za hieroglify? Opýtal sa manželky a so škodoradostným úsmevom na tvári jej vrátil všetky papiere. Musíte si to dať preložiť do španielčiny. Čo si myslíte, že rozumiem tomu smiešnemu jazyku? Anita našťastie nestratila duchaprítomnosť a uistená slovenskou ambasádou mužovi vysvetlila, že dokumenty nemusia byť preložené. Chlapík neveriacky krútil hlavou, ale predsa len sa postavil zo stoličky a odšuchtal sa overiť túto informáciu u svojho nadriadeného. Po chvíli sa vrátil a s podivným výrazom na tvári manželke znovu vrátil všetky papiere s tým, že nie sú kompletné a že nabudúce keď príde podať žiadosť, musí mať všetko pripravené. Chýbal akýsi papier s mojim podpisom, ktorý mal hovoriť o tom, že žiadam konzulát o vydanie víz pre manželku a syna. Naozaj nezmyselný dokument, veď pozvanie overené políciou hovorilo samo za seba, že ich pozývam na Slovensko. Zbytočné bolo akékoľvek vysvetľovanie, že pre náš prípad sme informácie nikde nenašli a nikto nám ich ani nevedel povedať. Jednoducho kolotoč. Pre nich sme boli horúci zemiak, ktorý si medzi sebou pohadzovali, aby sa zbavili zodpovednosti. Jedine, čo nám vedeli poradiť bolo, aby sme sa obrátili na VFS Global, čo je súkromná spoločnosť, ktorá podniká tak, že pomáha ľuďom pripraviť všetky dokumenty pre udelenie schengenských víz a podá za nich žiadosť na konzuláte. Na takejto spoločnosti by nebolo nič podozrivé, veď takýchto „pomocníkov“ nájdete po svete veľa. Veľmi ma však zarazilo, že ich služby ponúkali priamo pracovníci konzulátu, túto firmu dokonca spomínali aj na slovenskej ambasáde.
Aký je záver? Pod vplyvom situácie a časovej tiesne sme sa rozhodli využiť služby súkromnej firmy VFS Global. Anita sa telefonicky objednala a o tri dni už sedela v kancelárii spoločnosti. Mala rovnaké doklady, v slovenskom jazyku. Pani si ich skontrolovala a upozornila na to, že neručia za to, že víza dostane, ani za správnosť a kompletnosť dokladov. Čo už? Manželka zaplatila okolo 200 soles a VFS Global neručí za nič. Akési mi to je povedomé. Samozrejme jej ešte nanútili sms notifikáciu o tom, kde sa nachádza jej žiadosť – 20 soles a doručenie kuriérom – nejakých 60 soles. Na záver ešte od nej požadovali poplatok 60 euro za žiadosť, tu im však veľmi rázne vysvetlila, že rodinný príslušník je od poplatku oslobodený. Predstavte si niekoho, kto sa s ničím dopredu neoboznámi a s dôverou sa na túto spoločnosť obráti. Naúčtujú mu také veci, za ktoré ani nemusí platiť a neručia za nič.
Čo na tomto celom bolo najzaujímavejšie? Napriek všetkým upozorneniam ako za nič neručia, ako konzulát môže požadovať ešte dodatočné dokumenty, manželke pri platení oznámili, že za 3 dni si má pas aj s vízami vyzdvihnúť u kuriéra. Chápete to? Ako je možné, že už dopredu vedeli, že víza budú udelené? Žeby existovala dohoda medzi konzulátom a VFS Global, že jej klienti dostanú víza? A ešte v tak zázračne krátkej lehote 3 dni? Aké z toho plynie ponaučenie? Nech sa snažíte akokoľvek, nech kričíte akokoľvek, váš hlas jednotlivca nebude počuť a nakoniec vám neostane nič iné, iba sa prispôsobiť a urobiť presne to, čo od vás chcú. Samozrejme, máte na výber. Buď sa prispôsobíte a dostanete čo chcete alebo sa neprispôsobíte a môžete si pískať.
Pokračovanie s názvom „Deň D – odchod na Slovensko“ v niektorom z budúcich článkov.
