Mal som možnosť ochutnať typické peruánske jedlá. Jedným z nich je aj “Tallarin verde” alebo v preklade zelená cestovina. Sú to klasické špagety poliate peruánskou variantou talianskeho pesta. Podávajú sa buď s kúskom mäsa – bistek alebo samotné. Priznám sa, zo začiatku som nebol príliš nadšený z toho, čo idem jesť. Predsa len, cestoviny nie sú moja láska a navyše pesto bolo okrem iného pripravené zo špenátu, z ktorého som mal panický strach a z bazalky, o ktorej som dovtedy ani nevedel, že sa môže jesť.
Tallarin verde je úzko spätý s imigráciou. Omáčka – pôvodné pesto, ktoré sa na prípravu používa, totiž nepochádza z Peru, ale z Talianska. Zaujímalo ma, ako sa vôbec pesto dostalo do Peru. Donútilo ma to trochu načrieť do histórie a zistiť zaujímavé skutočnosti. V minulosti prichádzali do tejto krajiny vlny imigrantov. Na tom samotnom fakte by nebolo nič až tak zaujímavé, veď imigrácia je jav vo svete celkom bežný. Akurát mi nešlo do hlavy, prečo práve do Peru. Veď to nikdy nebola krajina rozvinutá podľa západného charakteru. Naopak, ľudia sa tu museli (a stále musia) obracať, aby mohli žiť na akej takej úrovni, aj z hľadiska bezpečnosti to bolo na pováženie presťahovať sa tam. Podobne ako celá južná Amerika, aj Peru bolo zmietané občianskymi vojnami, vojnami s okolitými štátmi, dokonca terorizmom, ktorý sa podarilo zastaviť až v 90-tych rokoch minulého storočia. Ani dnes nie je situácia v krajine najbezpečnejšia.
Imigrácia do Peru začala s príchodom španielskych dobyvateľov v 16. storočí a súčasná multietnická spoločnosť sa formovala počas 500 rokov. Počas koloniálnej éry sa do krajiny prisťahovalo veľa Španielov a Afričanov. Po vyhlásení nezávislosti v roku 1821, sa začala masívnejšia imigrácia z európskeho kontinentu. Chorváti, Francúzi, Nemci, Taliani, Gréci, Poliaci, ale aj Švajčiari a Angličania. Práve Taliani si so sebou doniesli tradičné jedlá, medzi nimi aj pesto. Väčšina z nich sa usadila na pobrežnom páse. Po roku 1850 začali do Peru prichádzať Čínania, ktorí mali na formovanie peruánskej spoločnosti najväčší vplyv. Ku koncu 19. storočia to boli Japonci, ktorí do Peru prišli ako baníci a stavitelia železnice. V súčasnosti tvoria prisťahovalci okolo 1% obyvateľstva.
Aký bol dôvod príchodu imigrantov do Peru? Nuž veľmi jednoduchý a patetický. Peniaze a túžba po bohatstve. Táto túžba začala rásť v duši Francisca Pizarra už pri jeho prvej návšteve Peru, keď videl všetko to ligotavé zlato, ktorým boli miestni Indiáni ozdobení. Ešte aj dnes nájdeme v amazonskom pralese ľudí, ktorí hľadajú bájne mesto Eldorado. O množstve zlata, ktoré mali Inkovia, sa môžeme iba domnievať. Sapa Inka Atahualpa, ktorý čelil španielskym konkvistádorom, im sľúbil za svoju slobodu miestnosť naplnenú zlatom (6x5 metrov, výška 2,4m) a dvakrát striebrom.
Vďaka imigrácii však vzniklo toto fantastické jedlo a mnohé ďalšie peruánske jedlá, ktoré sú pevnou súčasťou jedálnička nejednej domácnosti. Tento článok mal byť vlastne venovaný iba chutnému pokrmu Tallarin verde, ale pri jeho písaní ma napadli myšlienky, súvisiace s dnešnou situáciou v Európe a s prichádzajúcimi vlnami utečencov - imigrantov. Poďme si to trošku rozobrať.
Peru má v súčasnosti okolo 31 miliónov obyvateľov. Imigranti tvoria cca 1% populácie, čo je 310 tisíc. Sú to väčšinou ľudia, ktorí do krajiny vstupujú na pracovné víza. V minulosti ich bolo omnoho viac.
Stačí sa pozrieť na národnostné zloženie krajiny. Mestici – 45%, Amerindiáni 32%, Európania – 20%, Aziati – 3%. Keď odrátame Mesticov, ktorí sú potomkami Španielov a pôvodných obyvateľov Peru a Amerindiánov, pôvodných obyvateľov, tak nám vychádza, že 23% populácie podľa rasy sú imigranti alebo ich potomkovia. Sme teda na čísle 7.130.000 imigrantov (drvivá väčšina už má samozrejme peruánske občianstvo).
Keď zájdeme ešte hlbšie do minulosti, do čias španielskej konkvisti, zistíme, že z pôvodných obyvateľov Peru zostalo už len 32% (Amerindiáni). 68% teda tvoria imigranti a ich potomkovia (ktorí sa už v drvivej väčšine narodili v Peru a považujú sa za Peruáncov).
V tomto malom štatistickom prieskume sa nám ukazuje, že počas piatich storočí od začiatku príchodu imigrantov do Peru, sa im podarilo získať prevahu v krajine, prebudovať ju podľa svojich predstáv, presvedčení, náboženstva, kultúrnych a spoločenských zásad. Presnejšie povedané, zmena nastala po príchode Španielov, ktorí tú špinavú prácu odviedli. Tí, čo prišli po nich, už iba vyformovali to, aké je dnešné Peru. Pred 500 rokmi to bola pre pôvodné obyvateľstvo katastrofa, ktorá sa nezaobišla bez krviprelievania. Teraz, s odstupom času, sa na to môžeme pozerať ako na nevyhnutný krok k rozvoju, k evolúcii.
Čo myslíte, môžeme dnešnú situáciu porovnávať s tou, aká bola pred 500 rokmi v Peru? Asi celkom nie. Takéto a podobné scenáre sa diali v krajinách po celom svete. Dobívanie a obsadzovanie cudzích území bolo výsadou európskych mocností, v súlade s vtedajším svetonázorom, aj náboženstvom, ktoré šírilo poznanie Boha medzi barbarov. V mene Boha sa vraždilo, upaľovalo, plienilo. Žeby sa nám to teraz vracalo späť? Len Boh zmenil meno na Allah? Karma je karma. Ako sa na túto situáciu s utečencami budeme pozerať za 500 rokov? Ako na katastrofu alebo ako na nevyhnutný krok k pokroku a evolúcii? Sám som zvedavý.
Aby som nezabudol, na záver ešte pripájam recept na chutné cestoviny Tallarin verde. Ako som už spomínal, existujú dve varianty. Vegetariánska a s riadnou porciou vypraženého hovädzieho bisteku.
Tallarin verde – chutné zelené cestovinky
1 balenie špagiet
1 červená cibuľa, nakrájaná nadrobno
2 strúčiky cesnaku
4 poháre čerstvých špenátových listov
1 pohár čerstvých bazalkových listov
½ pohára čerstvého syra
¼ pohára olivového oleja
Soľ, korenie
Postup prípravy:
Cestoviny klasicky uvaríme v slanej vode, podľa návodu na obale. Medzitým do hrnca dáme na oleji opražiť nadrobno nakrájanú červenú cibuľu. Špenátové a bazalkové listy sparíme vriacou vodou, môžeme použiť vodu, v ktorej sa varili cestoviny. Do mixéra vložíme opraženú červenú cibuľu, cesnak, sparené listy špenátu a bazalky, čerstvý biely syr, olivový olej, soľ a korenie. Všetko spolu dobre zmixujeme. Cestoviny naložíme na tanier, pridáme pripravené zelené pesto a dobrú chuť.
Pre mäsovú verziu si ešte budeme musieť naklepať kúsok hovädzieho, môžeme použiť falošnú sviečkovu, ktorú opražíme na silnom ohni.
