Vážení čitatelia, vážený administrátor, tento text nebol nikde uverejnený, verím, že moje blogy budú uverejnené na titulke aj na stránkach blogerov. Prinášam Vám nielen umelecký zážitok z môjho príbehu, ale aj vytvorenie si názoru odkial sme a kam kráčame a ako to všetko možeme ovplyvniť a vylepšiť Vašim pričinením. Ako najviac prenasledovaný člověk, ktorému rozvrátili rodinu, ukradli manželku aj deti, aj milovaného syna Michala, uvhrli do bezdomovstva, budem kandidovať za prezidenta, nie pre víťazstvo, ale hlavne aby som sa dostal před TV kamery a povedal v skrátenej verzii Holú PRAVDU o stave spoločnosti a nevyhnutnej ZMENE.
Aby som neporušil kodex blogera a získal čo najviac čitateľov, budem pokračovanie (poznámka pre administrátora pokračovanie a nie ten istý text) uverejňovať na viacerých portálov, aby som zachytil čitateľov všetkých názorových a politicky orientovaných ľudí, verím, že to administrátori pochopia a neporušujem týmto kódex blogera. Očakávam vyjadrenie administrátora či môžem zmeniť taktiku tak, že by všetky diely boli uverejňované len na tomto blogu s povolením uvádzanie uputávky na iných portálov, to znamená len popis ďalšieho pokračovania s „ukažkou“ 1/10 textu z knihy.
Obsah knihy
1948-1966 Detstvo až do vojny (banda BDS, čundrovanie, Tvorivosť) - nevinný začiatok života
1966-1973 August 68 /havária, práca v televízii/ - náznaky konšiprácii
1973-1976 Čas svetla /väzenie, postup v televízii/ - prvá konšpirácia, sklamanie
1976-1981 /práca v televízii až po odchod Beňa/ - návrat do života, optimizmus
1981-1986 /intrigy, externá práca v stv, dpmb, armádna redakcia/ - sťahujú sa mraky nad ČSFR
1986-1989 Súmrak / videoslužba Orion, od 86-teho/- príprava tzv. „nežn ej revolúcie“
1989-1991 Nežná revolúcia /udalosti pred a po revolúcii/ - opis prevratu
1991-1992 Voľby 92 /politické pozadie, vznik HSP a HZDS/ - smrť nádeje na lepšiu budúcnosť
1992-1995 Napätie / vydavanie novín, do 95-teho/ - prichádza tvrdý boj
1995-1998 Zlosť /prenasledovanie, autohavária/ - prvé obete, prevé zranenia
1998-2001 Útek /azyl v zahraničé/ - minútu před dvanástou
2001-2005 Švajčiarsko /dobré aj zlé/ - nový svet
2005-2008 Bez domova /chorá demokracia/ - návrat do pekla
2008-2011 Boh je mŕtvy /korupcia a bezprávie/ - zlý sen, tvrdá realita Slovenska
2012-2015 Zrada /kostlivci a hospodárska kríza/ - odhalenia sprisahania
2015-2019 Bezdomovstvo, úkryt, boj o prežitie, - odhalenie korupcie na polícii, prokuratúre, súdnictve
Záver Nová vízia /vízia mravného štítu/ - povzbudenie do boja za dobro
Úvod:
Neuveriteľný príbeh novomanželov, ktorí si do 89-teho žili pokojným životom veriac, že rodina je základ každej spoločnosti a nové deti sú blahom pre pokrok a rozvoj všetkých ľudí dobrej vôle. Nežnú revolúciu prežili priamo v zákulisí a aktívne sa zapojili do politickej súťaže. Verili, že socializmus si vylepší svoju tvár a vládu jednej strany nahradí vláda ľudu.
Keď v 90- tom roku do rodiny pribudlo prvé dieťa, pribudli aj prvé skúsenosti a nepríjemné spoznania, že nie všetky deti sú rovnako žiadúce, že deti vyvolených majú iné práva ako deti obyčajných ľudí a deti rodičov vytŕčajúcich z davu sú priam nežiadúce – Persona non Grata. Ako nádejní politici a skúsení novinári sa aktívne uchádzali o priazeň občanov pri nadchádzajúcich voľbách do parlamentu v roku 1992. Netušili, že ich snahy o ľudové referendum pred rozpadom Československa prebudili diablových pomocníkov.
Po príchode druhého dieťaťa v 95-tom už tvrdo pociťovali prenasledovanie veľmi dômyselne skombinované s udalosťami, aby všetko vyzeralo tak, že za všetko si môžu sami. Falošní proroci sa vynárali ako huby po daždi, sľubovali raj na Zemi a zatajovali, že Boha uvrhli do väzenia. Útoky na ich deti ohrozovali ich životy, a preto v hodine dvanástej opustili rodné Slovensko a išli do sveta hľadať útočisko pred poslami diabla. Vyše štyri roky spoznávali pravú demokraciu v navyspelejšej krajine sveta. Vyše štyri roky sa tešili, že ich deti našli pokoj a šťastie, no ešte netušili, že je to len začiatok kombinátorových plánov. Jedného dňa sa prebudili do tvrdej reality, diablovi posli pokračovali v ich diabolskom pláne. Najvyspelejšia demokracia zlyhala a rodina proti všetkým platným zákonom bola vyhostená z tohoto raja.
Po príchode na Slovensko ich čakal šok, ich rodičovský dom niekto kúpil v dobrovoľnej dražbe, bez ich prítomnosti a bez ich vedomosti. Kombinátor vytvoril neuveriteľný nástražný systém odsúhlasený parlamentom v podobe zákona o dobrovoľných dražbách v neprítomnosti vlastníka a bez jeho vedomia. Až teraz po vyše 15 rokoch prenasledovania začal boj o prežitie, skutočný boj, v ktorom už nešlo o nejaké neuhradené faktúry, alebo druhotnú platobnú neschopnosť, ale boj na život a na smrť. Slovenský právny systém sa ukázal ako nástroj na výrobu bezdomovcov z rodín „Persona non Grata“ – nežiadúce deti. Aj táto rodina sa prepadla medzi bezdomovcov a každou zimou im hrozila reálna smrť zamrznutím v uliciach Bratislavy.
Príbeh, v ktorom sa zo žurnalistov stali bosí advokáti, ktorí odhalili zákulisie bezprávneho štátu, ktorý spočíval v tom, že pokiaľ socializmus nepotreboval inštitúcie na ochranu ľudských práv, lebo ich neporušoval, nové Slovensko za tie roky vybudovalo množstvo inštitútov na ochranu ľudských práv, ale a len preto, aby „prenasledovaným“ občanom dokazovali, že neboli porušené ich ľudské práva a za všetko si môžu len a len sami. V tomto príbehu sa odkrýva pravá tvár novodobej demokracie, ktorá je založená na klamstve a pretvárke dvojitého života celej spoločnosti. Blahobyt pre vyvolených a chudoba pre slobodných a nezávislých občanov. V druhom dejstve už nie sú zaujímaví bývalí novomanželia, snaživí novinári a politickí rivali, ale ich deti, ktoré medzičasom vyrástli a stali sa stredobodom pozornosti kombinátora.
Na vlastnej koži deti pociťovali prenasledovanie, nepomohla ani evanjelická cirkev a v ich mysliach si utvrdili svoj vlastný názor „Boh je mŕtvy“, ako inak by mohol dovoliť takú nespravodlivosť. Táto kniha nie je bestselerom, ale má svojimi faktami poslúžiť ako pravdivý obraz tejto doby aj pre budúce generácie.
Z historického hľadiska je viac než potrebná. Autori veria, že milióny ľudí sa stotožnia s ich názormi, že sme sa stali obeťami finančných žralokov a to bude pre nich zadosťučinenie, veď kto bojuje za svoje práva, bojuje aj za práva ostatných. Priložené CD a DVD dotvárajú príbeh autentickými faktami a dôkazmi, ktoré tvoria niekoľko tisíc strán a niekoľko desiatok tisíc fotosnímok z prenasledovania. Takýto je obsah 70 rokov života z pohľadu otca.
Teraz Vám, milí čitatelia, ponúkame obsah knihy z pohľadu syna Michala, narodeného tesne po „nežnej rovúcii“ v roku 1995.
Veľakrát som si prečítal otcove články a knihy, ale najviac ma zaujala faktografická kniha Chorá demokracia a vízia mravného štátu. Je to kniha bez literárneho zámeru, zaujímavá len pre našu rodinu, a preto som presvedčil otca, že treba napísať novú knihu. Bude to boj myšlienok starého a nového sveta. Podľa mňa, v tom bude jeho kreativita.
I. Kapitola
Detstvo
1. Vek: 0-3 ročný 1948-1951
Volám sa Ján Molnár. Narodil som sa 11. júna 1948 v Bratislave, pochádzam z evanjelickej rodiny. Prišiel som na svet ako posledný z troch detí, sestra Eva o dva roky skôr a brat Kamil o štyri roky skôr. Otec pochádzal z viacdetnej rodiny, mal 6 súrodencov a najstaršia Margita sa narodila 18.8.1900, potom prišli na svet Emil, Magda, Marta, Janko a napokon otec Koloman ako najmladší 5.5.1914. Z dôvodov veľkej chudoby bol môj otec ako najmladší z rodiny, keď mal 5 rokov, daný do sirotinca, ďalej bol vychovávaný po rodine. Ľudové školy vychodil v rôznych miestach a meštianku v Brezne n/Hronom, kde ho vydržiaval brat. Za podpory súrodencov skončil vyššiu školu priemyselnú v Bratislave a 1. marca 1939 nastúpil na vojenskú preznčnú službu. Po jej ukončení pracoval ako učiteľ na rôznych stredných školách. V roku 1944 ušiel na povstalecké územie aby sa vyhol nástupu do slovenskej fašistickej armády. Z kresťanského pohľadu boli významná rodina, nakoľko môj dedo, pradedo a prapradedo, teda tri generácie dozadu boli evanjelickí farári a učitelia. Z otcovej strany mám 12 bratrancov a veľa príbuzných z rodinnej vetvy Molnárovcov. Moja matka, Otília Svobodová, narodená 10.októbra 1919, pochádzala z meštianskej rodiny z Prahy, mala len mladšieho brata Milana a ona sama ostala v Bratislave. Dedo Gustáv Svoboda pochádzal z početnej rodiny a do Prahy prišiel z Českomoravskej vysočiny. Viacerí dedovi súrodenci odišli za prácou do Ameriky a viac krát sme dostali balíček priamo z Ohia. Dedo bol vojak z povolania a vyučoval na vojenskej akadémii taktiku delostrelectva. V roku 1931 prišli na Slovensko vypomáhať v štátnej správe a dedo riadil colný úrad najskôr v Moravskom Jáne a neskoršie v Bratislave. Dodnes si pamätám fotografie ako dedo vítal prezidenta Masaryka na koni so šablou v ruke ako veliteľ bratislavskej colnej správy. Dlho sa na Slovensku nezohrial, postavil dom a vzápätí v období „čechománie“ a nastupujúceho fašizmu dostal ultimátum, buď vstúpi do Slovenskej fašistickej armády alebo musí opustiť krajinu. Na toto obdobie nerád spomínal, lebo mnoho krát musel náš rodinný dom brániť so zbraňou v ruke a strielať do vzduchu aby rozohnal nepríčetných – karloveských fašistov. Napokon na jeseň v roku 1939 sa rozhodol bojovať proti fašizmu a zo Slovenska spolu s babičkou Otíliou odišli späť do Prahy. Moja mama zhodou okolnosti tiež Otília, zostala v Bratislave, nakoľko chcela doštudovať na dievčenskom gymnáziu, čo sa jej aj podarilo. V týchto ťažkých chvíľach sa zoznámila s Kolomanom, sympatickým voakom na koni, ktorý jej pomáhal brániť dom na Devínskej ceste č. 16 v Bratislavskej časti Karlova Ves.
Rodičia len ťažko znášali postoj Gustáva Svobodu, ktorý odmietol vstúpiť do fašistickej Slovenskej armády a radšej odišiel zo Slovenska do Čiech. Dedo sa po celý jeho život zdržal čo len navštíviť svoju dcéru Otíliu osobnou návštevou na Slovensko. Naopak my sme chodili za ním do Čiech takmer každý rok na prázdniny. Ako každé dieťa, aj ja som sa tešil na svojho dobrotivého dedka, ktorý vedel rozprávať zaujímavé príbehy. Aj ja by som mohol rozprávať veľa jeho príbehov, ale jeden sa mi veľmi páčil a nedá mi aby som ho nevyrozprával. Dedo vedel veľmi pekne opísať atmosféru v ktorej sa ten či onen príbeh odohrával. Ako veľiteľ colnej stráže chodieval na pravidelné kontroly hraničnej čiary s Rakúskom. Raz ako sám začínal rozprávanie v jeden sychravý večer, keď už ani počasie neveštilo nič dobré, sa rozhodol, že to je ten správny čas aby skontroloval chodníky pašerákov o ktorých dostával hlásenie, že pašujú tovar medzi Rakúskom a Slovenskom. Doma mal svojho psa Rexa, čierneho nemeckého vlčiaka, ktorý bol jeho verným spoločníkom počas častých kontrol hranice. Ale v ten večer akoby to sám osud chcel, Rex nemohol ísť s dedom do služby, lebo mal žaludočnú koliku a dedo mal podozrenie, že ho chcel niekto otráviť. Preto ho radšej nechal doma v pokoji aby sa čo najskôr vyzdravel. A presne sa stalo, čo by nikto neočakával, dedo narazil pri obchôdzke na pašerákov. Odvážne ich vyzval aby sa vzdali a dali hore ruky, no pašeráci neposlúchli a zahájili paľbu. Dedo im paľbu opätoval, ale boli v presile a deda donútili k ústupu. Dedo sa urputne bránil ale napokon mu došli náboje a musel ustupovať až k močiaru, tam dostal zásah do ramena a spadol do močiara. Pašeráci, v tej tme a trme vrme, zo strachu, že výstrely určite počula aj vojenská hliadka a pomoc príde rýchlo, mysliac si, že dedo sa utopí v močiari, ďalej ho neprenasledovali a dali sa na útek cez hranicu. Pod dedom sa pomali otvárala zem a klesal nemilosrdne k dnu močiara bez akejkoľvek nádeje na pomoc. V dome na Devínskej ceste bolo doslova psie počasie, začalo pršať a blýskalo. Asi po hodine čo odišiel dedo sa Rex pokúšal labou otvoriť dvere na záhradu, no márne, keďže dvere boli zamknuté a nikto ho nechcel pustiť na dvor. V tom udrel blesk dakde vedľa domu, vietor otvoril zle zatvorené okno a Rex, využijúc tento okamih, skočil cez okno na dvor, preskočil plot a bežal obvyklým smerom ku hranici. Od hranice ho delila slušná vzdialenosť, našťastie cestou narazil na hliadku, ktorá ho ihneď spoznala a všetci sa pustili za Rexom, ktorý si pred hliadkou urobil riadny náskok. Rex prišiel v poslednú minútu, dedo volal o pomoc a bol v močiari až po krk, keď práve dorazil jeho verný pes. Dedo mu zavelil aby doniesl aport, Rex pochopil situáciu a dotiahol veľkú halúz. Nastal boj na život a na smrť, dedo sa pokúšal oslobodiť spod moci močiara a jeho verný vlčiak s veľkou námahou držal v zuboch veľkú halúz, no napriek všetkej námahe to vyzeralo beznádejne. Vtom Rex zbystril uši, pustil halúz a odbehol aby v tme usmernil pohraničnú hliadku. Prišli opäť v poslednom okamihu, zobrali halúz do svojích rúk, druhý pohraničiar pritiahoľ ešte jednú a spolu s Rexom ťahali deda z močiara. Tak sa nakoniec bohuvďak táto udalosť skončila šťastne a Gustav Svoboda bol zachránený. Na nasledovné mesiace sa Rex stal miláčikom v domácnosti a vykonal aj veľa ďalších dobrých skutkov, napríklad keď moju mamu zachránil pred poštipnutím jedovatým hadom na našej záhrade alebo brata Milana zachytil tesne pred spadnutím do hlbokej studni.
Pokračovanie nabudúce
Kedže kandidujem za prezidenta bude mojím prvoradým záujmom, aby sa skončili hry tajných služieb a nastolil sa poriadok, slušnosť a spravodlivosť na našom Slovensku.
Tu je riešenie, program ktorý je pre nás!!!! Je to v našich aj Vašich rukách!!!
https://www.peticie.com/peticia_na_podporu_kandidata_za_obianskeho_prezidenta_sr_volby_2019
