S týmto tvrdením by súhlasili všetky samosprávy aj občania Slovenska - slovenské samosprávy potrebujú viac peňazí aspoň tak ako majú české. V roku 2004 sa urobili dočasné opatrenia na financovanie samospráv po fiškálnej decentralizácii platnej od 1.1.2005. Tieto dočasné opatrenia trvajú nariadením vlády (NV) č. 668/2004 dodnes. Teda veľká krivda na financovaní Bratislavy, ale aj samosprávy ako takej, stále nesystematicky pokračuje.
Ako inak by ste , ako bratislavčania, nazvali fakt, že cca 465 tisíc ľudí s trvalým pobytom (nehovoriac o denne prichádzajúcich cca 140 tis ľuďoch z akéhokoľvek dôvodu – štúdium, práca, kultúra, nemocnica....) dáte do spoločnej kasy štátu podhodnoteným odhadom cca 400 - 450mil Eur, čo je najmenej štvrtina dane z príjmu fyzických osôb (FO) vybranej na celom Slovensku. Do Bratislavy sa však tento rok vráti len 153 mil. Eur. Teda Bratislava nedostane naspäť ani polovicu toho, čo do spoločnej kasy štátu dá.
Keby nám štát dal aspoň 75% toho, čo máme dostať, tak máme ročný rozpočet o cca 80-100 mil. Eur vyšší (nie tie urážajúce pôžičky 7,5 mil. Eur čo treba splatiť vláde a pritom mestá Žilina a Košice boli vládou stovkami miliónov oddlžené) a môžeme rozmýšľať aj o tak potrebnej rekonštrukcií dopravnej infraštruktúry - ciest, chodníkov, lepšej čistote v meste, ale aj o vyššej bezpečnosti či lepšej hromadnej doprave a lepších športoviskách, voľno časových aktivitách či už mestských alebo „mestskočastných“ a samozrejme toľko potrebných cyklotrasách ako na prepravu do práce, tak aj na revitalizáciu zelene i relax do prírody. Skrátka treba rozmýšľať a rozprávať aj o rozvoji hlavného mesta a nielen o splácaní dlhu s mementom nútenej správy. Riešením nie je dať Bratislave viac na úkor ostatných miest a obcí, ale jedno je aj také, žeby Bratislava tak ako okolité hlavné mestá bola samostatným zároveň aj krajom s vlastnou kapitolou v štátnom rozpočte a nedelili by sa tu kompetencie ešte aj s BSK a nevznikali by konflikty medzi mestom a BSK o to kto čo spravuje a načo dostáva peniaze a i integrovaná doprava by určite fungovala určite lepšie.
Riešenie funguje už roky v susednom Česku. Tam majú porovnateľne veľké samosprávy so slovenskými vyššie príjmy v rozpätí od 30 do 70%. České mestá a obce dostávajú aj podiel na časti dani z pridanej hodnoty ako aj na dani z príjmov právnických osôb. Neďaleké Brno, ktoré je o pätinu menšie ako Bratislava slovenské samosprávy potrebujú viac peňazí, má skoro o polovicu vyšší rozpočet ako hlavné mesto SR.
S takýmto riešením by určite súhlasili aj samosprávy po celom Slovensku či už v Trebišove, Košiciach, Martine, Prievidzi či Šamoríne i v Skalici. Je jasné , že dočasný systém financovania samospráv je prekonaný a treba ho zmeniť a to nielen v prospech Bratislavy, ale pre všetkých ľudí žijúcich v slovenských mestách a obciach. To však táto vláda neurobí, lebo by neostalo na okázalé predvolebné balíčky či na predražené nákupy CT prístrojov či na súťaže pre ministerstvá.
Ing. Ján MRVA - starosta Bratislava -Vajnory
