Som síce Vajnorák, no neznamená to, že dokážem ostať chladným k bratislavským legendárnym miestam, ako aj likvidovaniu Bratislavy ako takej. Nielen k tým 42 futbalovým ihriskám, kde som hral ako mládenec futbal a čo zastavali developeri, ale legende legiend - k budove PKO. Hneď mám pred očami tanečné, beánie, plesy, silvestrovské zábavy. A mnoho ďalšieho, s čím sa dá PKO spájať. A to všetko ostane už len v spomienkach. Ale tou poslednou je práve spomienka na jeho búranie.
Nebudem sa tu rozpisovať dopodrobna o tom, ako to celé bolo. To už v Bratislave vie takmer každý. Lukratívny mestský priestor bol prihraný pred 10 rokmi developerom, ktorí nemajú cit ani chuť rekonštruovať staré a zachovať ducha miesta – genius loci.
Za odborne nepodložený odhad súdnych dlhov, ktorý mal vytvoriť atmosféru potreby urýchleného konania pred dovolaním sa na Najvyššom súde, kde by sme ako mesto mohli uspieť, súhlasili sme škandalózne ako verejná správa s predajom za 1 euro a stratou kompetencií samosprávy a verejnosti do ďalšej výstavby na nábreží zasahovať. Aj neštandardná forma prerokovania, keď nám, poslancom, bol predložený 45-stranový materiál priamo na rokovanie, čo si nemohol žiaden z poslancov naštudovať, svedčí o neobvyklom zhone a akútnej potrebe nie mesta túto hru dokonať. No radšej bez ladu a skladu a bez kúštika citu, postaví investor ďalšiu opachu zo skla a oceli tak, aby údolie za ním bolo už navždy bez slnka o výhľade ani nepíšem. A nikto to nebol schopný zmeniť.
Beriem to trocha aj ako krádež niečoho, čo slúžilo v Bratislave nám všetkým. Pripomína mi to situáciu, ako keď vandal strhne cestovný poriadok MHD na zastávke. Namiesto toho, aby sa nalepila nová, radšej sa predá a nový vlastník zastávku zruší. Ak vám toto doteraz prišlo ako nemožné a nereálne, na príklade PKO vidíme, že je to pravda pravdúca.
Legenda o búraní PKO by mala byť jednou z pripomienok, ako je dôležité, koho si vyberáme ako zástupcov pri spravovaní vecí verejných. Či ide o búračov PKO, vandalov, ktorí nezaujíma nič iné, ako oni sami, alebo poplatných pritakávačoch pri každom predaji cenných mestských lokalít. Viete, ja si neviem predstaviť, že by som ako starosta Vajnor dovolil ohroziť napríklad náš Vajnorský dom kultúry či ľudový dom.
Viete, že 5. marca budú voľby. Nevolí sa síce primátor ani starosta, ale volí sa niečo dôležitejšie. To, kam sa Slovensko bude uberať. A kam sa bude uberať Bratislava. Ľudia, podobní tým, ktorých poznáte z príbehu o PKO či zalievania 2100 ročných rímskych pamiatok na hrade do betónu a k čomu som na meste inicioval tri prijaté uznesenia sa pokúsia dostať aj do parlamentu. Myslíte, že ich k tomu vedú šľachetné pohnútky služby spoluobčanom? Poďte mi, prosím, pomôcť tomu zabrániť a Bratislavu i takto viac ochrániť.
P.S: No a blogerom (aj z falošným profilom) z druhej strany čo napíšu aká je PKO malichernosť a ani tá forma prerokovania im nevadí ako sa to udialo na MsZ bez prerokovania v finančnej komisií (tam sa zaoberáme s o moc nepodstatnejšími vecami ako PKO), bez naštudovania zmluvných podmienok poslancami počas rokovania, straty možnosti verejnosti vplývať na ďalší proces či straty kompetencií mesta nad rámec predpisov a zákona, chcem napísať, že sa zaoberám aj inými vecami ako PKO a to bojom proti herniam a výherným automatom čo ničia naše rodiny, nespravodlivým financovaním samospráv i Bratislavy, železnou studničkou bez aut a výstavby, ochranou pamiatok i na hrade, ale i dopravou, parkovaním i štrajkom učiteľov a všetkým čo je aj predmetom činnosti samospráv.
