Názov Oceľové magnólie som im dala podľa filmu s Juliou Roberts, ktorá tam hrá Shelby- ženu chystajúcu sa vydávať a napriek diabetes chce dieťa, aj keď lekári to neodporúčajú. Všetko dobre dopadne, dieťa sa narodí, a hoci po čase sa jej stav zhorší, matka jej ponúkne obličku, ale nakoniec aj tak zomiera. Vo filme, okrem Shelby a jej matky, sú ešte ďalšie štyri. Schádzajú sa v kaderníctve a s humorom riešia všetky životné situácie.
A o to ide. S humorom a nadhľadom, nech sa život komplikuje ako chce. Tie, ktoré poznám ja, sa tak často nevidia. Len párkrát za rok sa stretnú a sem tam pošlú správu alebo mail. A tak viem, že jedna má chorého manžela, ktorý ju pred polrokom podvádzal, dokonca sa chcel dať rozviesť. Rozmýšľala, že ho opustí, pre všetkých by to bolo jednoduchšie, ale akosi jej svedomie nedalo. Minule sa dozvedela, že má ďalšiu... Len mi napísala, že si zvyká a parohami sa pomaly nezmestí do dverí. O tom, že ho chce nechať, nepadlo ani slovo. Nesťažovala sa, len stroho konštatovala fakt, objednala manžela na ďalšiu kontrolu a mňa zavolala na kávu.
Ďalší pár sa po neviem koľký krát chystá na umelé oplodnenie. Zase hormóny, bolesti celého tela, nepríjemný zákrok, potom čakanie a dúfanie, že to konečne vyjde. Možno. Čím všetkým si prešli, vedia len oni sami. Majú toľko skúseností, načítaných toľko článkov a kníh, že môžu robiť platené prednášky na túto tému. Vraj aspoň takto z časti by sa im vrátila investícia. Ale nesťažujú sa. Niežeby to robili radi, ale nezúfajú. Veria, a keby aj nie, život ide ďalej.
Tretia ma kratšiu nohu. Po čase a niekoľkých operáciách ju opustil manžel. Vravela, že sa mu nečuduje, ani ona by s krátkonohým nežila. To radšej s dlhoprstým. Napriek tomu je úspešná v práci. Kolega poznamenal, že to, ako sa neuveriteľne rýchlo pohybuje po kanceláriách a rozdáva úlohy, je podľa neho trest boží. Keby mala obidve v poriadku, s tou rýchlosťou by bol svet hotový už vo štvrtok a to si nikto na tričko nevezme. Čosko ju čaká ďalšia operácia.
Je veľa takých Oceľových magnólií. Majú rôzny vek aj vzdelanie. Len jedno majú spoločné. Napriek nie najľahšiemu osudu, zostávajú usmiate a s neuveriteľnou chuťou žiť ďalej. A ešte som si všimla, že akékoľvek šaty im veľmi pristanú. Bude to osobným čarom.
Sedieť s nimi na káve je potešením a zárukou, že človek sa stane silnejším a aj sa trochu zabaví. Nenadávajú na vládu, premiérkine šaty, zlú prácu a partnerov. Sú z ocele a pritom jemné a svetlomilné ako magnólie.
