Pristupujú k nim vtedy, keď si chcú od zamestnávateľov či od štátu vynútiť splnenie ich požiadaviek, ktoré sa im nepodarilo dosiahnuť rokovaním.
Svoje oprávnené požiadavky však majú aj firmy a podnikatelia. A veľká väčšina z nich zostáva nevypočutých. Dokonca sa dá povedať, že veci, ktoré žiadajú, sa celé roky neustále zhoršujú. Napriek tomu nie sme zvyknutí na to, že by kvôli tomu štrajkovali. Zdá sa však, že ich pohár trpezlivosti pretiekol.
Nedávne protesty farmárov v niektorých európskych krajinách odzrkadľujú ich frustráciu až hnev na niektoré európske regulácie a politiky, ktoré im znemožňujú hospodárenie na pôde. A niektorým ich požiadavkám, napríklad na zrušenie plánovaného zníženia používania pesticídov, Európska komisia takmer promptne vyhovela, čo nie je až takým veľkým prekvapením, keďže sa blížia voľby do Európskeho parlamentu.
Podobnú frustráciu až hnev však cítia nielen farmári, ale aj všetci podnikatelia a firmy, od živnostníkov cez malé a stredné firmy až po veľké firmy. Bijú na poplach. Sú vážne znepokojené súčasným stavom vnútorného trhu EÚ a súčasnou priemyselnou politikou Európskej únie. Len za posledný rok vznikol veľký počet európskych podnikateľských iniciatív, deklarácií, manifestov, spoločných vyhlásení či spoločných výziev. So všetkou naliehavosťou vyzývajú Európsku komisiu a Európsky parlament na významné zmeny. Rovnako ako farmári sa oprávnene sťažujú na preregulovanosť podmienok pre podnikanie. Sú zaťažovaní podávaním správ, dodržiavaním často nezmyselných predpisov a dokazovaním, že dodržiavajú nezriedka pochybné ciele stanovované politikmi. Požadujú odstraňovanie bariér a podporu otvorených a konkurencieschopných trhov.
Podnikatelia sa vždy sťažujú, ale napokon to vždy zvládnu. Touto tézou sa riadi väčšina politikov a úradníkov. Ale čo keď sa tentokrát mýlia? Čo keď zhoršia podmienky pre podnikanie natoľko, že väčšina podnikateľov a firiem nebude schopná podľa nich vôbec podnikať? Čo by sa stalo, ak by tvorcovia hodnôt, na ktorých stojí fungovanie spoločnosti, prestali podnikať a začali štrajkovať?
Presne túto situáciu anticipovala Ayn Randová v jej dystopickom románe "Atlasova vzbura", vydanom ešte v roku 1957. Pod týmto názvom bol vydaný jeho český preklad, v slovenčine vyšiel pod menej výstižným názvom „Atlas pokrčil plecami“. Autorka v románe rozvíja príbeh Spojených štátov, kde prominentní a úspešní podnikatelia a inovátori opúšťajú svoje majetky a miznú bez stopy v reakcii na agresívne a neustále rastúce regulácie zo strany štátu, čo vedie postupne ku kolapsu životne dôležitých odvetví hospodárstva a následne k úpadku celej spoločnosti. Vykresľuje tak konflikt medzi produktívnymi jedincami, ktorí sú motorom spoločnosti, a tými, ktorí sa snažia tieto úspechy zneužívať alebo ich potláčať prostredníctvom regulácií a dotácií. Ústrednou témou je dôležitosť talentovaných ľudí pre tento svet. Podnikateľov, priemyselníkov, vynálezcov. Ako aj tendencia ich okolia parazitovať na nich. A nevyhnutný kolaps štátu, keď vyhlásia štrajk, opustia ich fabriky, zničia ich vynálezy a zmiznú. To isté by čakalo aj nás.
Tento konflikt je stále aktuálny aj v Európe, pretože podnikateľská sloboda je dôležitá pre fungovanie spoločnosti aj v súčasnosti. A obmedzovanie podnikateľskej slobody predstavuje vážne ohrozenie jej bezproblémového fungovania. Príde napokon k zásadnej zmene kurzu európskej politiky, ktorú európska ekonomika tak súrne potrebuje? Veľa naznačia nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu. Program SaS je pre voličov ponukou, ktorej ústrednou tézou je, že budúcnosť Európskej únie závisí od toho ako úspešné budú európske firmy a podnikatelia.
