V čase kampane pred voľbami do Európskeho parlamentu všetky politické strany a ich kandidáti vedú husté reči o tom ako práve oni budú obhajovať záujmy Slovenska v Bruseli. Väčšinou ani netušia, že so zlepšovaním obhajoby našich záujmov v EÚ treba začať už doma. A to tým, že sfunkčníme proces, prostredníctvom ktorého sa podieľame na tvorbe a pripomienkovaní legislatívy EÚ. Ten proces dnes poriadne nefunguje a naša schopnosť pripomienkovať návrhy legislatívy EÚ je tým výrazne limitovaná.
Ako opraviť a sfunkčniť tento proces, to je jeden z dôležitých bodov eurovolebného programu SaS. Určite sa to nedá dosiahnuť len nejakým skratkovitým sloganom na billboarde. Na rozdiel od iných strán, ktoré kandidujú buď úplne bez programu, prípadne sa zmohli maximálne na desať priorít či desatorá, my prezentujeme detailnú znalosť súčasného stavu, pochopenie jeho hlavných nedostatkov a aj návrhy ako ich odstrániť. To sa však už na billboard nezmestí. Je k tomu treba nezáživné až nudné hľadanie riešení. Ak ste tú nudu ochotní podstúpiť, nech sa páči.
V čom je problém?
Pre lepšiu obhajobu našich záujmov v Bruseli si musíme lepšie urobiť domácu úlohu. Lepšie sa doma koordinovať pri procese tvorby a pripomienkovania legislatívy EÚ. A to od najrannejších štádií, keď sa ešte dajú návrhy ovplyvniť viac než na jeho konci, v Európskom parlamente. Ak existuje nejaký národno-štátny záujem, tak je to práve zásadná reforma tohto procesu. Z pohľadu Slovenska, udržania konkurencieschopnosti jeho ekonomiky, je to absolútne zásadná vec.
Gestorom a koordinátorom celého procesu je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. To v podstate delegovalo výkon na jednotlivé ministerstvá tým, že iniciovalo vytvorenie takzvaných Rezortných koordinačných skupín. Prvý problém teda je, že MZV rezignovalo na dosiahnutie toho, aby ich fungovanie nebolo len formálne.
Druhý problém, fungovanie Rezortných koordinačných skupín nie je prioritou členov vedenia jednotlivých rezortov. Mnohí ministri či štátni tajomníci, bývalí či súčasní, dokonca nevedia o ich existencii. V dôsledku tohto nášho „domáceho“ formalizmu existujú pracovné formáty inštitúcií EÚ, kde je SR zastúpená čisto iba formálne, bez reálneho presadzovania záujmov SR, alebo dokonca vôbec nijako. Účelom existencie koordinačného mechanizmu je účinnejšie presadzovanie záujmov SR od prvých štádií rozhodovacieho procesu a nie iba jeho formálna existencia.
Aké sú riešenia?
Pre lepšiu obhajobu našich záujmov v EÚ je preto potrebné urobiť nasledujúce zmeny:
1.) Zaviesť nasledujúce zmeny v prvom stupni koordinácie rozhodovacieho procesu v európskych záležitostiach:
Existuje akútna potreba zásadne zmeniť doterajšiu prax, keď prvý návrh predbežnej pozície SR závisí v prevažnej väčšine prípadov od osobného názoru konkrétneho ministerského úradníka, nezávisí od názoru subjektov, ktoré budú reguláciou dotknuté, ani od politického vedenia ministerstva, ktoré tieto návrhy nevníma ako prioritu.
Už prvé verzie predbežných pozícií a stanovísk SR je preto potrebné vypracúvať s definovaním národných priorít, analýzou dopadov na SR, na jej obyvateľov a podnikateľov, následne ich zrozumiteľne komunikovať verejnosti a zrozumiteľným a transparentným spôsobom sa vysporiadať s obsahovými vstupmi verejnosti v tomto rozhodovaní.
K tomu je potrebné zmeniť spôsob fungovania Rezortných koordinačných skupín, je potrebné dôsledne ich otvoriť a zabezpečiť podmienky pre skutočne fungujúci konzultačný proces s dotknutými subjektami. Ale zároveň čo najskôr aj vtiahnuť do tohto procesu čo najvyššiu politickú úroveň, štátnych tajomníkov a ministrov v prípade ministerstiev a v ďalšom kroku predsedu vlády, pokiaľ ide o celú vládu, s cieľom zabezpečiť transparentnosť aj politickú legitimitu rozhodnutia o pozícii SR už na začiatku rozhodovacieho procesu.
Dodatočne konkretizovať povinnosti rezortov vrátane MZVEZ SR tak, aby príliš voľné a všeobecné ustanovenia neposkytovali priestor na formálny prístup k postupom a neurčitosť ohľadom zodpovedných subjektov a termínov.
2.) Uplatňovať nasledujúce princípy na ochranu národných záujmov Slovenska a v prospech udržania či zvyšovania konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky:
Pri implementácii práva EÚ v národných podmienkach predchádzať nadpráci (tzv. goldplating), legislatívu EÚ preberať bez toho, aby sa prekračovalo vyžadované minimum v častiach predstavujúcich regulačnú záťaž pre hospodárskych aktérov (napr. výška pokút, forma a počet povinnosti, atď.).
Nerozširovať okruh osôb, na ktoré sa majú vzťahovať povinnosti vyplývajúce z EÚ legislatívy nad rámec striktne nevyhnutného.
Účinnosť transpozície alebo účinnosti národných implementačných predpisov nikdy neustanoviť skôr ako nastane posledný možný termín definovaný legislatívou EÚ.
Vždy najprv dôkladne a transparentne zvážiť, či je možné ponechať už existujúce národné povinnosti, štandardy ochrany, ak sú tieto vyššie/širšie ako určené v právnom akte EÚ.
Ak je to možné, uplatniť zásadu “one in – one / two out” - ak dôjde k prijatiu určitej regulácie s negatívnym vplyvom pre podnikateľské prostredie, je vhodné inú reguláciu s negatívnym vplyvom, z rovnakej oblasti, na ktorú sa už existujúca právna úprava vzťahovala, odstrániť. Účelom je zamedzenie postupnej kumulácie právnych predpisov s výrazným negatívnym vplyvom na podnikateľov.
Vypracúvať ex-post analýzy dopadov EÚ legislatívy, napr. každých 5 rokov a výsledky týchto analýz dôsledne uplatňovať ako vstup SR pri zhodnotení dopadov, ktoré často predpokladajú samotné právne akty EÚ, a vždy tieto analýzy uplatňovať pri tvorbe pozícií SR k návrhom revízie právnych aktov EÚ.
3.) Lepšie definovať postavenie, úlohy, právomoci a zodpovednosť exekutívy a parlamentu v procese koordinácie a prijímania rozhodnutí v európskych záležitostiach:
Vytvoriť podmienky pre dodržiavanie lehoty 4 týždňov na predkladanie predbežných stanovísk vlády Výboru pre európske záležitosti.
Zohľadniť skúsenosti z doterajšej aplikačnej praxe a najmä spresniť proces koordinácie a spolupráce medzi vládou/jednotlivými ministerstvami a parlamentom v európskych záležitostiach vypracovaním návrhu novely ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.
Pri zlepšení spolupráce parlamentu a vlády v európskych záležitostiach využiť dobrú prax z iných členských krajín EÚ.
V neposlednom rade konkretizovať zodpovednosť Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktoré dnes len prerozdeľuje príslušnosť k legislatívnym návrhom medzi jednotlivé rezorty, ale v praxi nezabezpečuje kvalitu celého procesu tvorby a uplatňovania pozícií a jeho obsahovú koherenciu s politickými prioritami vlády.
Tieto návrhy majú za cieľ zásadnú reformu koordinácie rozhodovacieho procesu v európskych záležitostiach. Ich spoločným menovateľom je, aby tento proces nebol len formálny, ako je tomu väčšinou dnes, ale aby priniesol reálnu a odbornú diskusiu o legislatívnych návrhoch EÚ. Jedine tak totiž vieme zabezpečiť, aby bola legislatíva EÚ prijímaná v podobe, ktorá nebude znižovať konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, jej firiem a podnikateľov, ale bude ju zvyšovať, čo následne prinesie prospech všetkým občanom Slovenska.
