PC:
Sledujem dlhodobo situáciu v školstve ako aj politické hry koalície a opozície. Ani jedna doterajšia vláda, ani jeden minister školstva od r. 1989 problémy školstva doteraz principiálne neriešil.
Občas pedagógom niečo sľúbili a potom nesplnili, občas nasypali omrvinky...
Historka s Andrejom Ferkom to možno znázorní jasnejšie:
Koncom minulého storočia, keď sa budovali politické základy novej Slovenskej republiky, mal Ferko kontakt s väčšinou aktérov vtedajšej politickej scény. Pri istej príležitosti svoje sklamanie prejavil takto:
"...Mne dostupní politici všetkých relevantných strán sa mi v úprimných súkromných rozhovoroch priznali, že ich skutočným cieľom je školstvo zničiť - všetci svorne totiž potrebujú čo najhlúpejších voličov. Svoj postoj k tomu som formuloval v Slovenskom rozhlase v nedeľnej relácii Živé slová pod názvom Mŕtve slová. Vo verejnoprávnom médiu sa toho zľakli a objednaný text neodvysielali."
Ferkov text sa však presadil ako neblahé proroctvo:
Nikto z politikov nemá ozajstný záujem posunúť školstvo viac do popredia a zaradiť ho medzi svoje priority. Publicisti a diskutéri nevyjadujú náležitú podporu pokračujúceho štrajku a často nesúhlasia ani s témou riešenia platovej otázky učiteľov a ani so zvýšením finančných prostriedkov do školstva.
JP:
2.
Najnovšie sa objavila informácia o tom, že odborári vstúpili do rokovania o kolektívnej zmluve a prísľub zo strany vlády je iba desatinou toho, čo požadujú odborári. Ako by ste komentovali túto situáciu?
PC:
Treba dodať, že tradičné školské odbory ešte pred niiekoľkými dňami vystupovali s požiadavkou zvýšenia platov o 25 % . Táto požiadavka bola až odvážne vysoká a vychádzala z predchádzajúcich stretnutí tradičných školských odborov a iniciatívy slovenských učiteľov. O kolektívnej zmluve však začali rokovať s vládou aj odbory zamestnancov štátnej a verejnej správy, ktoré nesúhlasili s takouto výškou a spoločne s pedagógmi vyšli s požiadavkou zvýšenia o 10 % .
Požiadavkám pedagógov teda nijako neprospeje presadzovanie spoločného požiadavku školstva a štátnej a verejnej správy: v kolektívnom vyjednávaní školské odbory budú proti odborom štátnej a verejnej správy hrať iba druhé alebo až tretie husle.
Je zrejmé, že napriek prísľubom vlády z leta, nie je nádej na presadenie tejto požiadavky. Dôvodom je pomerne nevydarený a vlečúci sa štrajk učiteľov a nízka podpora verejnosti týmto požiadavkám.
Pedagógovia, ako svedkovia či aktéri zle pripravených akcií tohto druhu, sa však už asi nebudú až tak hrnúť do ďalších konfrontácií bez dohľadnej nádeje na úspech.
Analytici sledujú situáciu v školstve:
verejnosť je z prebiehajúceho štrajku unavená, pretože tu chýba akcieschopnosť učiteľov a informácie o nich.
JP 3.
Ako by ste hodnotili tradičné odbory učiteľov po stránke ich funkčnosti?
Koľko percent dokážu odbory s vládou dohodnúť?
PC:
Tradičné školské odbory ohlasujú, že pokiaľ vláda nebude ich požiadavky brať vážne, tak pristúpi k rôznym protestným akciám. Avšak motivovať a aktivizovať odborárov a ostatných pedagógov v tak krátkom čase – na to je treba mať v rukách aj hodnovernú víziu a program, čo ďalej.
Zvyšok pedagógov, ktorí nie sú organizovaní v odboroch, síce iba vyčkáva, ale ak by odbory organizovali protestné akcie, zvyčajne sa zúčastnia aj oni; v akom počte, to ostáva až do poslednej minúty veľkou neznámou, solidarity je v spoločnosti, teda aj v školstve, stále menej.
K tomu jeden predvojnový vtip:
Česi robili na Slovensku osvetu a na prednáške pre dedinskú spoločnosť osvetár zahlásil:
- Vám Slovákúm je třeba více so-li-da-ri-ty.
Na to jeden z prítomných sedliakov okamžite zareagoval:
- Ba! Vám, čechom, peper i papriky!
Som presvedčený, že ak by odbory oslovili svojich členov, aby sa pripojili k štrajku, výzva by mala iba malú odozvu u pedagógov.
Dôvodom skutočného štrajku širšieho dosahu by však bolo zlyhanie kolektívneho vyjednávania, a to si ale nikto nedovolí, ani odbory ani vláda.
Na záver ešte citát Andreja Ferku:
" Známy vtip Tomáša Janovica hovorí, že Japoncov nedobehneme, ani keby nám bežali oproti.
Japonský výrobok po druhej svetovej vojne znamenal synonymum nekvality.
Ako to vyriešili?
V Japonsku zmenili najprv školstvo, až nasledujúca generácia modernejšie zmýšľajúcich ľudí zmenila image fašistickej zaostalej krajiny na krajinu, ktorá hovorí predovšetkým jazykom kultúry a kvality výrobkov."
