9. Dialógy s Petrom Cumilom. Peter Plavčan chce nechať žiakov sedieť v škole dvanásť rokov

JP:

Spustiť verejnú diskusiu pred odborným hľadaním odpovedí na problém školy je odvážny krok, všetka česť.

http://www.noveskolstvo.sk/article.php?1545

Nemožno síce brať do úvahy všetky názory, ale treba si ich vypočuť, súhlasím.

Moje skúsenosti z Rakúska:

Pri reformách tohto druhu sa na vec ide postupne - najprv sa zásadné zmeny skúšajú v rámci projektu iba na niekoľkých školách v rôznych mestách a až potom sa uvádzajú do života v celej krajine.

Tak sa zaviedol, napríklad tzv. obligatórny rok pred vstupom do školy. Návšteva materských škôl je jeden rok povinná takisto ako školská dochádzka. Deti sú hravým spôsobom pripravované na školu podľa určeného plánu, na ktorý sa potom v škole v prvej triede nadväzuje.

Dôraz sa kladie na znalosť vyučovacieho jazyka. 

PC: 

U nás sa prednedávnom nezmyselne zrušila 9. Trieda ZDŠ... a potom sa zistilo, že to robí problémy pri prechode na stredné školy (následne mnohé stredné školy utrpeli na kvalite). Pred viacerými rokmi sa zaviedli osemročné gymnáziá, a tak sa vykrádali základné školy o kvalitnejších žiakov. Neskôr, keď sa tento typ gymnázií rozmnožil, mnohé z nich stratili kvalitu, pretože prijímali aj slabších žiakov bez prijímačiek (alebo cez veľmi slabé prijímačky). Navyše takto zdecimovali základné školy, kde v triedach ostala veľmi slabá žiacka základňa. Po krátkom čase sa objavila snaha rušiť tento typ škôl alebo ich počet obmedziť – tento pokus ale narazil na odpor rodičov. Keď som sa pýtal našich VŠ študentov na niektoré veci zo strednej školy alebo gymnázia, tak z toho boli doslova „dutí“ (slovenčina, literatúra, história, fyzika, matematika). Nevedeli ani popísať, čo sa z daného predmetu vlastne naučili. Študentom chýbajú aj základy, nepoznajú obsah pojmov, ale veselo s nimi pracujú. Pred skúškou sa opýtajú, či môžu písať písomku z odborného predmetu „vlastnými slovami“. Opýtal som sa ich, či je možné vlastnými slovami napísať písomku z anatómie, účtovníctva, chémie, matematiky a či im nebude chýbať odborná terminológia – boli zarazení, ale vyhlásili, že v odbornom ekonomickom predmete to je možné. Vraj, nepotrebujú vedieť definície, pojmy definujú sami. Ako sa vlastne potom dohovoríte s partnerom v danom odbore, keď bude mať vlastný výklad pojmu – odborného termínu? Je možné vymyslieť si nový pojem pre apendix – slepé črevo? Ako dôležité je poznať pojmy, definície a ich obsah ukazuje príklad diskusie medzi politikmi. Veselo tvrdili, že zdanenie dividend znamená dvojité zdanenie. Keby poznali definíciu dvojitého zdanenia, tak by to nemohli tvrdiť. Podobne sa u nás roky používal (aj v zákone) nezmyselný preklad - dvojaké zdanenie - anglické výrazy double, twofold, twice nie sú v ekonomike synonymá. Dvojité zdanenie znamená, že ten istý subjekt platí daň za to isté 2x. Ak však z podnikania zaplatí firma daň zo zisku a potom si zas podnikateľ vyplatí dividendu... tak zaplatí daň z príjmu. Tu sa teda vyskytuje subjekt - firma a subjekt - fyzická osoba/občan, firme je zdanený zisk, občanovi podnikateľovi príjem. Na počudovanie, ani zástupca ministerstva financií sa neohradil proti nezmyselnému tvrdeniu opozičného politika, zrejme dal každý z nich tomu pojmu iný obsah.

Ďalšie príklady:
Vychádzam zo školy a počujem ako sa mládenec chváli svojej slečne: "nuž, písomku som napísal asi tak na tridsať percent „z hlavy“ a zvyšok z mobilu."
Alebo: zazrie ma môj diplomant na schodoch a na chvíľku sa prestane venovať svojej zamilovanej partnerke a osloví ma: "dobre, že vás vidím pán docent, dnes na vás nemám čas!" Asi by som mu mal zvýšiť štipendium, aby sa mu to oplatilo.

Urobil som raz pokus a opýtal sa študentov vo viacerých krúžkoch, či by boli ochotní nejaký odborný predmet intenzívne a zodpovedne študovať, ak by som im dal 10 euro za hodinu. Neprihlásil sa ani jeden zo štyroch krúžkov (spolu 80 ľudí). Keď som ich nechal prepočítať, koľko dostanú v budúcnosti za hodinu práce, trochu sa čudovali - ale vyhlásili, že som to určite nemyslel vážne. Siahol som do vrecka a vytiahol asi 40 eur. Oznámil som, že som čakal aspoň jedného alebo dvoch záujemcov. Keď som uviedol tento zážitok niektorým ľuďom z vedenia fakulty, tak sa iba zasmiali. To je len zopár postrehov o študentoch VŠ. 

JP:

Nultý rok na vysokých školách v Rakúsku neexistuje, rovnako ako "všimné" pri prijímacích skúškach alebo udeľovaní akademických titulov. Čosi podobného by sa vysvetľovalo ako urážka.

Na niektorých rakúskych vysokých školách sa pokusne zaviedla povinnosť absolvovať minimálne dva semestre na niektorej zahraničnej vysokej škole. Vec sa osvedčila ako mimoriadny prínos pre vzdelanie budúcej inteligencie a zavádza sa postupne aj na ďalšie vysoké školy.

PC:

V tejto oblasti naozaj odporúčam pozrieť aj našim odborníkom 2 knihy preložené do češtiny od vedca roka2006 v Rakúsku Konrada Paula Liessmanna:

 Teorie nevzdělanosti - Omyly společnosti vědění (2008) 

a knihu Praxe nevzdělanosti, Polemický spis (2011).

Aj tento vedec popisuje konkrétne problémy, s čím zápasí školstvo v Rakúsku, o ktorom si vytvárame idylické predstavy (ako aj o testovaní PISA alebo o Boloňskom procese). Tam je to tiež bieda... ale sú na tom lepšie ako my. 

JP:

Spomenul som si na upozornenie Branislava Gröhlinga o absencii analýz a dát, ktorými by ministerstvo školstva malo podporiť niektoré svoje tézy a rozhodnutia. Je na tom čosi?

PC:

Za socializmu sa špekulovalo so skracovaním štúdia na niektorých VŠ, ale po krátkom čase sa zistilo, že je to nezmysel. Teraz je to podobne „na figu“: na viacerých VŠ majú študenti posledný alebo aj predposledný semester vyslovene rekreáciu. Študenti dokážu v piatom ročníku zvládnuť štúdium a súčasne praxovať na plný pracovný úväzok.

JP:

S touto problematikou zápasili v posledných rokoch už i viacerí predchodcovia Plavčana, napríklad Čaplovič v roku 2012, uvediem adresy jeho článkov:

http://dusancaplovic.blog.sme.sk/c/303192/Odmietam-povrchnost-a-najazdene-kilometre.html#ixzz25PIhx1LU

alebo:

http://www.vlada.gov.sk/dusan-caplovic-odmietam-povrchnost-a-najazdene-kilometre/?pg=2

Zmenilo sa odvtedy vôbec čosi v tejto oblasti?

PC:

Takmer nič. Nemožno sa čudovať, ak aj vysokoškolskí docenti a profesori "dokážu" po dlhé roky pôsobiť na viacerých VŠ so stopercentnými úväzkami aj ako garanti. Istý čas existovala za socializmu aj tzv. robotnícka prípravka pred VŠ (pre študentov zo stredných škôl pre pracujúcich). Bolo to niečo podobné ako vo filme Marečku podejte mi peru.

Podobne študenti externisti. Dnes sa v mnohých zamestnaniach vyžaduje mať absolvovanú VŠ (zdravotné sestry, sociálna práca, verejná správa atď.) a majú predpísané, aby si do určitého termínu doplnili požadované vzdelanie. Tak sa potom prihlásia a študujú externe na vysokých školách a takmer všetci to "dokážu" ľahko a rýchlo zvládnuť.

Pred rokmi sa ukázalo, že zdravotnícka VŠ mala tisíce externých študentov, čoho následkom ministerstvo školstva vydalo predpisy o maximálne únosnom počte externých študentov na jednu VŠ (aj vzhľadom k počtu pedagógov).

Podobne aj na učiteľov sú kladené požiadavky absolvovať rôzne kurzy, za čo dostávajú tzv. kredity.

Takýmto spôsobom sa ľahko a rýchlo obohacujú vzdelávacie firmy alebo školy, ktoré umožňujú záujemcom rovnako "ľahko a rýchlo" získavať spomínané kredity alebo dokonca aj akademické tituly. 

Dodal by som ešte:Práve v týchto dňoch som sa dozvedel o pripravovaných zmenách v celom systéme vzdelávania. 

Vraj sa na príprave podieľali aj odborníci a experti. Rád by som vedel, koľkí z nich poznajú spomínané knihy od Liessmanna a nakoľko prihliadali na to, aby sa zbytočne neopakovali chyby, ktoré tento vedec spomína.

Plavčanov návrh:

http://domov.sme.sk/c/20357855/ministerstvo-skolstva-navrhuje-povinne-12-rocne-vzdelavanie-ziakov.html