...a dať im pocítiť, že ani jeden ani druhý nie je pre mňa dosť dobrý.
Problém:
Aby nikto nešiel voliť, bolo by potrebné ujednotiť ľudí, získavať a presviedčať, v podstate vzdelávať, aby pochopili, že voľba väčšieho alebo menšieho zla je scestná.
Odpoveď: to je proces na celé desaťročia, ak nie storočia.
Keby bolo také jednoduché zjednotiť ľudí, tak by to v histórii určite už niekto dokázal, ale nestalo sa tak, iba ak za neustáleho internovania neohybmých vo väzeniach, ale dlhodobo takáto uniformita zlyháva.
Ani najväčšie náboženstvá to nikdy nedosiahli. Zdá sa vám, ktorí chcete ignorovaním volieb dosiahnuť akúsi zmenu, že svojou ignoráciou čosi dosiahnete?
Ako ste uspeli, ak ste minulé voľby ignorovali?
Nemusíte ísť voliť, ale tí čo voliť pôjdu, sa postarajú o to, že nimi zvolení politici budú tvoriť zákony platné aj pre nevoličov.
Pri voľbách sa rozhodujeme a podstupujeme riziko, možno aj kompromis, volíme toho kandidáta, ktorý nám síce nie je celkom sympatickým, ale najmenej nesympatickým zo všetkých.
A po svojej voľbe vidíme, čo sme zvolili. Tento dôsledok je spôsob, ako sa učíme na vlastných chybách.
Ak sa hlásime k tomu, že sme občania tohto štátu, tohto celku, potom je namieste aby sme sa voči ostatným spoluobčanom správali zodpovedne a tiež šli voliť, vyjadrili svoj názor a napokon až jedena strana prevezme tón, môžeme sa z dôsledkov našej voľby poučiť, či sme sa rozhodovali v prospech alebo neprospech nás všetkých… a ako rovnocení partneri s inými kolegami, voličmi, diskutovať o správnosti a či falošnosti tónu, na ktorý teraz musíme všetci tancovať, tak voliči, ako i nevoliči.
