Možno je to únavou zastarelého systému administrácie EÚ, alebo preťaženého, opotrebovaného personálneho obsadenia a či celkovej ťažkopádnej organizácie bez hierarchického princípu zodpovednosti, jasného poriadku a bez sankcií za jeho porušovanie.
A to vedenie, preboha, to je hotová blamáž.
Kto je tu šéfom, Merkelová, Tusk alebo Junker?
Junckerovo sľubovanie a mátoženie o pokračovaní kohéznej politiky, o internetizácii spoločnosti, o formovaní Európskej pobrežnej a pohraničnej stráže a znižovaní nezamestnanosti cez Európsky fond pre strategické investície (EFSI), o investičnom pláne a podobne, v budúcnosti toho bude hádam ešte i viac... táto horúčkovitá aktivita po vytriezvení je málo, tu treba vážnu reformu od základov, problém spočíva v celkovej organizácii EÚ.
Zaiste, po brexite môžu nasledovať ďalší, obavy sú opodstatnené, ale príčiny tohto stavu nie sú liečiteľné iba Junkerovými mastičkami a tabletkami proti bolestiam bez solídnej terapie.
Všetci očakávajú od Bratislavy 2016 impulz k novému začiatku, k čomusi lepšiemu, ale za takýchto okolností je nemožné v tomto ohľade čosi fungujúceho definovať a tobôž uviesť to do praxe.
Banálnym príkladom je výnimočný stav dopravy a verejného života v Bratislave počas summitu a "...neštandardné opatrenia týkajúce sa pohybu nielen v meste, ale aj v širšom centre." (Naď)
Toto teatrálne panikárčenie je preexponované až neuveriteľné. Jedná sa tu iba o dôkaz a manifestovanie, ako hlboko tkvieme ešte stále v diktatúre komunizmu.
Alibisticky to ukrývať pod rúškom bezpečnosti je typickým potvrdením diktátorskej politiky súčasnej vlády. Zdá sa, zavedenie cenzúry ako v Maďarsku a Poľsku je už iba otázkou času.
