V tomto momente začínajú takíto tragikomickí nad sebou rozľútostení protagonisti so svojou usmrkanou historkou o stratenej práci a či inom nešťastí, ako je celý svet zlý, zvrátený a všade panuje iba nespravodlivosť a krivda, ako sú všetci tí hore falošní a všetkému na vine a my, chudáci tu dolu pracujúci spravodliví a nevinní.
Len sa ich, prosím, teraz náhodou nespýtajte, ak si nechcete z nich urobiť nepriateľov na večné časy, čo urobili títo držitelia pollitrákov pre to, aby bol svet lepší a spravodlivejší.
Vysmejú vás. I tak to nemá žiadny zmysel, ty naivka, skadiaľ si prišiel, z mesiaca? Daj sa vycpať a strč si svoje blbosti do riti, nikto na to nie je zvedavý, idiot.
Ak ich teraz nechcete dostať pod vplyvom svojho pocitu ukrivdenej neprávosti do nepríčetnej zúrivosti, tak sa radšej odmlčte alebo zmeňte tému na čosi neutrálneho, povedzme, aké bolo dnes pivo alebo aká bola jeho baba včera v posteli.
Tak to by sa im páčilo, posraným -icoidom, aby sme chodili do roboty a z roboty a myslenie ponechali koňu, má k tomu väčšiu hlavu:
…tým blbým slečinkám Hlávkovým ešte ukážeme, kto je tu pánom; ak sa im nepáči, nech idú, skadiaľ prišli, nikto ich tu nepotrebuje.
…Mirko, z teba by bol prezident jedna radosť, ale nevadí, to ti neujde, odložíme to o rok-dva a na vec sa zabudne, polievka sa nikdy neje tak horúca ako sa varí.
…blbí novinári, čo sa tak naparujú, čo si vlastne myslia, kde to sme? V mojej republike si nič rozvracať nenechám, tak to teda nie, drzáni mizerní, asi im musím ukázať, kam patria.
…od zajtra ruším všetky ich noviny a televíziu! To tu predsa nikto nepotrebuje, obracať mi Slovensko hore nohami, svine kaviarenské, nech idú k lopate! Nech vidia, čo je to robota! Už aby som tu mal toho Kotlebu, však my im ukážeme!
