Napríklad taký boľševik.
Zaiste nechceme mať s tým nič spoločného a možno si pri spomienke na Biľagovu bustu aj decentne odpľujeme a pri ostatných, jemu podobných, asi podobne, ale postboľševik z nás trčí z každého rohu, je zahniezdený v nás viac, než sme si toho vedomí, cíti sa tu ako doma, "bacílek" v krajine posedlej...
I na tejto stránke to tiež skúšal (blog je už zmazaný):
"Ako humanistovi a ateistovi sú mi všetky náboženstvá rovnako cudzie, pretože vyzdvihujú vieru nad rozum, nepotrebujú na svoje tvrdenia dôkazy a nadraďujú vlastné videnie sveta nad tie ostatné.
Väčšina z nich vznikla v období obmedzeného ľudského poznania, preto sa opierajú o omyly a bludy, ktoré nezodpovedajú realite a úrovni dnešných vedeckých znalostí. Štvorročné deti v synovej škôlke majú o prirodzenom fungovaní sveta lepšie znalosti, než aké hlása väčšina ideológií presvedčených o svojej blízkosti k nadprirodzenu." (MH)
V mojej rodine vyznáva takmer každý iné náboženstvo a máme tu i vyznavačov toho ateistického, ale nikoho by nikdy nenapadlo tu čosi radikalizovať a naivným spôsobom napádať vierovyznanie toho druhého, ani to susedovo moslimské nie.
Spomínam si na môj prsteň s ametystom: nikto ma za tento môj "omyl a blud" nikdy nekritizoval, pretože nezodpovedal "realite a úrovni". Podobne ani ja som nezosmiešňoval veľké prstencové náušnice a africké rituály nevesty. Každému bolo jasné: sú jej kultúrou a tá je rovnako rešpektovaná ako dcérina ateistická s diamantovými hviezdičkami. Nikto jej nikdy nevyhadzoval na oči, ako ateizmus a Európa v dvadsiatom storočí splodili jednu generáciu cynických tyranov za druhou a k tomu i celú paletu diktátorov, akoby Hitlerovi z oka vypadli.
Určite sa ich vyskytlo i v cirkvi počas minulých storočí tiež dosť, ale to predsa nikto nemusí servírovať k rybe práve na Vianoce.
Vôbec tu nejde o akési zamlčovanie faktov. Jednoducho sme z tých detských nohavíc a zlatých retiazok už vyrástli. Tá sto razy prihrievaná polievka už dávno nie je našou témou, i keď sa o tom všade na ulici vykrikuje a ľudia sa pri tej "nanajvýš aktuálnej a horúcej téme" tvária, akoby šlo o mimoriadne vážnu akútnu záležitosť slušného občana.
Záchranári
Možno by nebolo odveci pozrieť na okamih do dejín, za akých podmienok sa upísali diktatúre všetci predchodci Putina ako Stalin, Brežnev a ďalší im podobní.
Každý z nich mal svoje vyššie poslanie, "vyšší princíp", každý čosi zachraňoval, alebo presadzoval "mier a vznešené hodnoty na večné časy". Skúsenosti s nimi ale poučili. Stačí na nich obyčajné, už dve tisícročia známe: "Podľa ich ovocia ich možno odhaliť" (a fructibus eorum cognoscetis eos).
Ak je dnes čosi aktuálne, tak je to "krajina posedlá tmou" ako dedičstvo boľševickej neznášanlivosti a nevraživosti,
krajina v spôsobe myslenia záchranárov európskej civilizácie,
krajina v horúčlovitom zápale sfanatizovaných apologétov "ozajstnej tradície Európy".
A Brusel?
Nikto nám určite nechce čosi diktovať, je to skôr naša vlastná precitlivená interpretácia komplexu maličkého národíka.
...a možno tu ktosi skresľuje situáciu v zmysle Fica a Orbána, však voľby máme predo dvermi.
Ja výzvu z Bruselu chápem ako volanie po solidarite, volanie o pomoc i v zmysle hľadania aspoň väčšine prijateľného konceptu riešenia problému.
