Začalo to tým, ako som sa tam rozviedol a z nášho spoločného bytu sme sa s mojou ex obaja vysťahovali každý do svojho nového, menšieho, skromnejšieho bytíka.
Ona ostala v zahraničí a ja som si našiel byt opäť doma na Slovensku, krásny, jednoizbový s balkóm ponad parkom, v mestečku Š. asi -siat kilometrov od Bratislavy. Z auta som si vláčil nábytok na prvé poschodie po úzkom schodišti väčšinou sám, občas mi pomohol niektorý práve z vchodu vychádzajúci ochotný sused.
Nájomná zmluva konečne podpísamá, modrý atrament na nej ešte ani poriadne neuschol a ja som sa odhodlal ísť na úrad príhlásiť sa k pobytu s nadšením navrátilca, strateného syna národa bohumilého, slovenského:
"Srdečne vás vítame" stálo na slávobráne stupnej haly do radnice. Bol som presvedčený, že to práve vyvesili iba kvôli mne, no však po desaťročiach blúdenia svetom je to predsa primerané, normálne, nie?
Vstúpim do vysvietenej pracovne žiariacej usmievavej Miss, predstavím sa ako sa patrí, som ten a ten z divokého západu, ale konečne v rodnej domovine, svojej pravej vlasti, opäť tu medzi svojimi drahými rodákmi a priateľmi.
Ľudia sú tu inak milí, usmievaví, pomôžu a nič za to neočakávajú, len občas búchajú dvermi a sú hluční vo svojich bytoch dokonca i večer a v noci, podobne na schodoch pred mojim vchodom do bytu.
- Nuž pozrime, čo tu máme,
šepká si pre seba dáma za obrazovkou očividne naradovaná z môjho rozhodnutia vrátiť sa do vlasti. Nikdy by som nepovedal a v živote neoznačil túto rozkošnú milú pani ako úradnú osobu alebo ako oficiálnu sudkyňu medzi životom a smrťou.
Nakoniec sa predsa dočkám predbežnej znaleckej odpovede, triezvo a zreteľne:
- Nenachádzam tu povolenie k prihláseniu sa.
Pozrie na mňa s úprimným súcitom a zopakuje to znova aj v úradnej reči:
- Majiteľ bytu v zmluve výslovne podoýka, že nepovoľuje nájomníkovi prihlásenie sa ani k dočasnému a už vonkoncom nie k trvalému pobytu. Ľuťujem, z prihlásenia dnes nebude nič. Je tu iba jediná možnosť, takýchto žiadateľov môžem prihlásiť iba ako bezdomovcov.
Nič mi tu nepomohla platná nájomná zmluva ani argumenovanie:
- A ako s prihlásením auta? To mám jazdiť s americkými značkami? A ak raz môj Jeep skončí na cintoríne a budem potrebovať iného, ako ho potom prihlásiť, ako poistiť?
Nedočkal som sa žiadnej upokojujúcej odpovede okrem, je mi ľúto.
Majiteľovi bytu to bolo podobne srdečne ľúto, ale ostal neoblomným.
Každému to tu bolo iba akosi ľúto.
A ja, bradatý bezdomovec, som si už zasa hľadal nový, iný byt, tentokrát však, dôverujúc v našu príslovečnú ľudskú slušnosť, som im to už len tak rýchlo nepodpísal.
