Nepreháňam, iba konštatujem súčasný stav. Však nám už nezáleží na tom, ak po sebe zanecháme ležať odpad alebo obal zo svojho nápoja všade, kde sa práve nachádzame, či už na chodníku v meste, na ulici, v parku alebo kdesi v prírode v lese.
Zodpovedným vedúcim v inštitúciách a podnikoch je zrejme tiež ľahostajné, ak sa neporiadky a prechmaty na občanoch neriešia, ak rozbité cesty a chodníky ukrývajú pre chodcov nástrahy, mestské budoby neudržované chátrajú, nariadenia a zákony ostávajú alibisticky iba na papieri a podobne.
Je nám podone ľahostajné, ak na úrady primátorov opäť kandidujú skompromitovaní súčasní korupciou znetvorení kandidáti-primátori, ktorí do mestských podnikov svojvoľne dosadzovali svojich nekompetentných priateľov a príbuzných a ignorovali, ak ich poslanci hlasno protestovali a viceprimátori na protest odchádzali a zriekali sa svojich úradov.
Nechali sme si politikmi ale i našou vlastnou ľahostajnou ukradnúť svoj vzťah k obci, k mestu a celej vlasti a je nám to jedno, ak túto krajinu po sebe zanecháme budúcej generácii beznádejne znetvorenú chemickým alebo atómovým odpadom, pôdu a vody zamorené a devastovanú prírodu poznačenú vyklčovými lesmi, riekami s vyhynutými rybami a uhynutým vtáctvom v lesoch a na poliach.
Je nám to síce doslova ukradnuté a hoci vieme o zločincoch, nič proti nim nerobíme pretože sme rezignovali, vzdali sme to, definitívne už nikde nevidíme žiadne riešenie, je to celé zlé.
