Za štrajk hovoria v prvom rade chladné čísla o príjme predovšetkým mladších učiteľov počas prvých dvasať rokov ich praxe. Prečo musí otec rodiny po vyučovaní odchádzať kamsi na druhý job a vážne uvažovať o zmene povolania? Prečo je učiteľka odkázaná na príjem jej partnera, hoci ho vzdelaním prevyšuje?
Za štrajk hovoria tiež prázdne frázy a niekedy i neférový prístup k riešeniu problému z pozície predstavenstva učiteľov, či už ministerstva alebo niektorej riaditeľne a podobne. Cesty k vyjednávaniu a otvorenému dialógu urodzení pánkovia ministri takýmito metódami iba zatarasujú.
Za štrajk priamo kričí pohŕdanie základnými etickými princípami zo strany vládnucich strán. Škandálózny prístup k rozkrádaniu umožňovaný nefunkčnou justíciou nemôže nechať pedagógov ľahostajnými, ich poslanie predsa spočíva predovšetkým v sprostredkovaní etických princípov hlavne mladej generácii, tie sú však súčasnou politikou hrubo pošliapavané.
A konečne za štrajk sa prihovárajú i samotní žiaci a rodičia. Nikto si nepraje demotivovaných, frustrovaných, spoločnosťou podcenovaných, žobravých učiteľov odkázaných na milodary rodičov.
Nezbúdajme ani na zdravotný personál a všetkých ostatných nespravodlivo neplatených a niekedy až otrokársky využívaných pracovníkov v rôznych zamestnaniach. Kto im má dať odvahu a príklad ako bojovať o svoje práva ak nie pedagogický personál?
A čo brojí proti štrajku?
Samozrejme všetko od ministerstiev až po précedov vlád. V predvolebnom období by sa radi sústredili predovšetkým na lov hlasov, mediálnu kampaň a vyhľadávanie slabých stránok konkurencie, musia však riešiť, na čo uplynulé roky ani nepomysleli. Z ich horizontu sa tu jedná o nekorektnosť pedagogického personálu, zabúdajú však, že túto situáciu si zavinili svojou nedbanlvosťou a podceňovaním tohto vážneho problému oni sami.
Zhrnul by som to:
Niet vhodnejšieho okamihu žiadať čosi od politika, ako napríklad počas jeho predvolebného stresu. Sprvu bude sľubovať, že po voľbách bude dosť času korektne a zodpovedne vypracovať spravodlivý systém honorovania pesonálu. Sľuby, sľuby, mnoho klišé-argumentov o nevhodnom termíne a ešte viac tupých fráz o nutnosti komplexných riešení a podobne...
Jednou z vhodných odpovedí učiteľov ministrovi by malo byť azda poukázanie na jeho doterajšie zlyhania ako garanciu i pre jeho budúcu neschopnosť. Rozumný politik najneskôr v tejto chvíli pochopí, že musí ustúpiť. Ak nie, urobí to za neho možno už čoskoro jeho nástupca. Pravda, ak bol štrajk myslený vážne a učitelia preukážu odhodlanosť zotrvať v ňom hoc i do volieb.
