1.
Práca v spolupráci s kolegami s dohodou vopred, že ak bude niektorý nežiadúci publicista premiérom likvidovaný, hoc i takýmto arogantným brutálnym spôsobom, alebo jeho nepohodlná téma zmietnutá zo stola diskusie nekonečným vyratúvaním nesmierne dôležitých detailov o kravate politika, tak ju kolega vráti k mikrofónu inou formuláciou alebo v inej forme.
Aby sa politikovi táto taktika znechutila, skúsený publicista siahne preventívne po väčšinou spoľahlivejšej stratégii.
2.
Pred vyslovením vlastnej otázky ju uvedie popisom aktuálnej situácie a doterajšej činnosti politika v tejto oblasti; akési status quo na úvod.
Ako príklad uvádzam úryvok interview Mathew Chance, CNN s Putinom (29.9.2008):
Mathew Chance:
"Je zaujímavé, že hovoríte o imperiálnych dejinách Ruska v tomto regióne pretože jedným z efektov ruskej intervencie v Gruzínsku je to, že iné krajiny bývalého Sovietskeho zväzu sa obávajú, žeby mohli byť na rade, žeby mohli byť súčasťou vzniku Ruského impéria.... obzvlášť krajiny ako Ukrajina, ktorá má veľkú ruskú populáciu, ale tiež Moldavsko, centrálny ázijský štát a dokonca aj niektoré pobaltské štáty. Môžete nám garantovať, že Rusko už nikdy nepoužije vojenskú silu proti susednej krajine?"
Putin:
"Silne namietam proti spôsobu ako je táto otázka formulovaná. Nie je na nás, aby sme garantovali, že nikoho nenapadneme. My sme nikoho nenapadli. Sme to my, kto hľadá garancie od iných, aby nás nikto už nenapadol a nezabíjal našich občanov..."
http://edition.cnn.com/2008/WORLD/europe/08/29/putin.transcript/
Putinovi bola téma zaiste nanajvýš nepríjemná, jeho neskoršie agresie (Ukrajina, Sýria) tomu nadvedčujú, preto ide cestou alibizmu a vyratúva nepodstatné detajlné podrobnosti a odbočuje od témy.
Dejiny obyčajne politika veľmi rýchlo usvedčia, jeho výpovede treba však uložiť, zajtra si totiž už na ne nebude mocť spomenúť.
