Reakciu Ignáca Koleka po odmietnutí návrhu spolupracovať na nezákonných, kriminálnych spôsoboch prideľovania úradov mesta a demisiu zo svojho úradu viceprimátora mesta Bratislavy pokladám v tejto situácii za jedine správnu, i keď sa tu jednalo "iba" o výmenný obchod, služba za protislužbu, za privrenie oka pri nekorektnom personálnom obsadzovaní preferovaných pozícií.
Známa skutočnosť:
Korupcii sa najlepšie darí v živnej pôde diktatúry alebo obdobia po nej. Pre mladú demokraciu predstavuje korupcia to najväčšie nebezpečie.
Budete možno súhlasiť, však to dokazuje i smutný návrat k šedej rovnošate totality vo viacerých krajinách, ktoré iba nedávno zhodili diktatúru, stačí pozrieť smerom na juh. A tu mi zasa budete protirečiť:
- Totalita si už sávno zvolila smer Slovensko.
Niet sa čo diviť, ak poniektorí experti i obyčajní, laickí riešitelia problémov vážne uvažujú o zrušení papierových peňazí. Je na tom čosi?
Argument majú: príde čas, keď už nebude čo privatizovať a kradnúť, všetko bude už rozprivatizované a rozobrané.
Významný ekonomický odborník, častý poradca nemeckého ministerstva financií Peter Bofinger v máji 2015 pre časopis Spiegel:
"Pri dnešných technických možnostiach sú mince a bankovky skutočne anachronizmom."
http://m.spiegel.de/wirtschaft/soziales/a-1033905.html#spRedirectedFrom=www&referrrer=
O zrušení finančnej hotovosti vážne diskutujú ekonómovia z celého sveta, zástupcovia centrálnych a komerčných bánk ako napríklad v máji 2015 na seminári zorganizovanom Švajčiarskou národnou bankou v Londýne. Harvardský ekonóm a bývalý šéfekonóm Medzinárodného menového fondu Kenneth Rogoff zastával teóriu, aby sa pred úplným zrušením bankoviek spočiatku vydávali len bankovky s nižšou hodnotou. Rogoff mienil:
"Veľká časť negatívnych sprievodných znakov používania hotovosti súvisí s veľkými bankovkami. Veľa dosiahneme už tým, že ich prestaneme vydávať. Ako dôvod uvádza anonymitu hotovosti a jej zneužívanie pre nelegálne transakcie alebo daňové úniky."
https://www.postoj.sk/4479/ekonomovia-chcu-zrusit-papierove-peniaze-aj-mince-je-to-prezitok
Mýlia sa americkí ekonomickí teoretici Carmen Reinhart a Kenneth Rogoff znova, podobne ako to priznali v apríli 2013 po kritike ich teórie o 90 percentách HDP (teória o dosiahnutí hladiny 90 nového zadĺženia)?
Znamená stiahnutie väčších bankoviek iba toľko ako náplasť na ranu, pomôže iba dočasne a iba pri love na malé rybičky? Je to ozaj iba prechodným riešením a pochybnou terapiou?
Predstavme si, že by najväčšia a jediná bankovka bola päťeurovka a väčšina nákupov by bola možná iba kartou.
V Dánsku, Švédsku a Holandsku sa týmto spôsobom experimentuje už roky, a s úspechom. Je to zaiste predovšetkým otázka dôvery v elektronický svet ako aj v spoľahlivý systém vyspelej prevencie a boja s internetovou kriminalitou.
Slovensko tak ďaleko možno ešte nie je.
A hlavný protiargument:
Proti mafii na politickej scéne na spôsob "ruka ruku myje" nepomôže ani zrušenie bankoviek a mincí, i keby dosiahlo širšie, globálne rozmery. Možno to však čosi prinesie vo vyspelejších systémoch so zabehnutými demokratickými tradíciami, kde sa už nemusia obávať detských plienkových chorôb demokracie a rakoviny korupcie.
Zhrnul by som to, zrovnať to dokážu určite iba páni Nesrovnali, ako sľubovali:
"Nikto mi nebude po voľbách klopať na dvere s tým, že by rád dostal svoju investíciu späť.
Dôkazom je aj môj verejný záväzok, že mestské podniky budú riadiť profesionáli vybratí vo výberových konaniach."
http://nesrovnal.blog.sme.sk/c/366818/111-krokov-ako-vratit-bratislavu-bratislavcanom.html
