Kráčam popri Vltave
sledujem tváre navlnách,
strapaté účesy
a večerní umelci siprivyrábajú
bez bielej paličky.
Koruna sa oprelao barlu
a euro nahodífalošný úsmev
... krehké priateľstvo z peňaženky.
Pod kráľovskou baštou
započul som One, aj keď spevák
bol blonďák, splynuls írskym idolom,
pokiaľ sa neobjavili pániv uniforme
a nastoliliticho.
Čajky sa pobrali spať
lampy vysali všetokolej
a ja som sipískal
... mám jednu ruku dlhou-hou,
vypočítal čas.
Vykročím na poloprázdnymost,
kde spoločnosť mirobia nemé postavy,
bez srdca, ktorénepoznám
... elixír večnosti
a Yesterday, z druhej strany,
z kryštálových pohárov
a bramboráks buřtami
v mastnom papieri.
Spomínam na Matějovúpouť
ako z ruskéhokolesa,
som chcel chytiťhéliovú kométu,
ty si kričala, že spadnem
o pár rokovneskôr,
už neviem, či prídemôj čas.
Holohlaví bodyguardi vybehli spod mosta,
chytajú somrákov,feťákov a iné asociálne druhy,
kým čierna hviezda sapri mne zastaví
a radí mi, ako sadostať do nirvány
Kurt Cobain,
predsa prežil ...
... v minulosti som rozmlátil počas eufórie gitaru,
dostal poza ucho a tak skončila
moja rocková kariéra
„daj mi číslo na tvojho zubára“ –
povedal som,
začala sa červenať
a zmizla.
Obchádzam Mexičanov
a ich tanečnice, čotancujú
asi na každom stole s dolármiza ramienkom,
I ´m a sorry, ja nechaču, neprosím
a paravýcvik som mal za sebou.
Kráčam nábrežím s polnočnýmúsmevom,
vyhadzujembezvýznamné čísla
a hmkám si českúhitovku
... chci zas v tobě spát.
