Odpojený od sveta

Cestou domov,  

hladím očami zelenúlúku,

zelenú lúku medzihájmi vysokými,

čo schovávajújedinečnú faunu,

pred nežnou ľudskourukou aj pred bezočivými –

pred bezočivýmipytliakmi s drôtmi a kliešťami v rukách,

v kroch, užnatiahli smrteľné oká,

na ktorých vyhasína,

vyhasína bezbrannýživot –

život, čo Boh vdýcholna zem,

na zem časom ovievanú,

láskou ustráchanú,krvou poliatu

a kvitnúcu storočiami.

 Ľahko privriem zrak,

zrak na znak, žemilujem zem svoju,

zem svoju vdýchnem ado vyčerpania

relaxujem znova,znovu –

medzi tvorstvom, čibylinami

rátam stromy, rátamzda mi,

zda mi vánok dodá silyv každodennom spánku,

spánku ľahkom, nikýmnerušenom –

odpojený od sveta ...