PS.

Narodila si sa vosvetle,

aby si neskôrsplývala pri sviečke,

či prikryla ma teloma šepkala

pekné slová

o kráse,

o umení,

o nás dvoch ...

Si moja krátka láska

s cestičkou, poktorej kráčam pri ďalšom

pokuse, s textoma troma akordmi

... píšeš srdcom na listy,

ktorú hrám už mesiac dookola.

Tieto tanečníčky privíne

sa trasú po už treťomtakte –

jedna má tvoje vlasy,

iná tvoje oči

a tá ďalšia,

stále nie je ty ...

Rozsvietil som sviece

a čakal, čidôjdeš

až na hodinách budepravý uhol

... vraj zmena je život,

aj keď tu nie si

a vosk roní slzy

až na pokožku.

PS.

Ohriala telo,

kým vyslovila vetu

a stratila sa.