Trčím pri smutnejrieke,
hádžem do nej ploskékamene
a čajky sa mivysmievajú,
možno nie.
Ponoril somniekoľkomíľové botasky
pod hladinua premýšľam
či ich obuvník tušil,
kde skončí jeho finálnyvýrobok
s príbehmi z môjhosveta,
... či prezradia pseudonym lásky
s odlivom a prílivom zelenej vlny.
Sedím a sledujemkroky
na našej ceste pokamenných kockách,
po ktorých kráčali kočeslávnych panovníkov
a dnes,
tu nie sú.
Melanchólia,
prisala sa ako pijavica
a lieči stratenérany s pánom Ginom,
ktorého ponorím dotonika s citrónom
a cez slamkuvyťahujem jeho dušu,
žeby som bol Shreka ty Fiona,
vlastne Ivana ty Nastenka,
hrdinovia nášhodetstva
bez otupnýchpočítačových hier, či filmov
magorujúce mozgy užmalých detí?
Neviem,
hnedé oči pohladili nevinnékamene
a vyniesli imrozsudok
„život pod vodou“.
Čľup ...
trčím pri nemej rieke
a nenávidím zakecanéčajky nad hladinou,
flirtujúce ryby podhladinou,
či virtuálne spojenia.
