Asi sa každý z vás stretol s Jehovovými svedkami. Či tobolo na ulici, v autobuse, vo vlaku, príp. s nimi pracuje, študujea pod. Často z nich žiari milý úsmev a zapálenie pre vieru. Pre svojepresvedčenie sa zdali Vianoc, rodinných sviatkov, ev. sviatkoch vôbec (tušímmimo veľkonočných). Je to ich presvedčenie, je to ich viera. Nedávno som sivšimol jeden moment a s tým by som sa chcel podeliť.
Na námestí stál otecs dievčatkom a v rukách mali Strážnu vežu a tuším Prebuďtesa. Brožúrky, či časopisy Jehovových svedkov. Nič extra na tom nie je. Stal saz toho celkom bežný jav. Ale terazv zime, neviem, či to má byť nejaká forma mučeníctva, či akýsi prejavviery ..., no asi by som nedokázal prikázať svojím deťom, aby tam so mnou stálina mraze. Chlap s násilným hollywoodskym úsmevom a dieťa,ktorému tečú soplíky a trasie sa od zimy, s pravdepodobným strachompovedať otcovi, že mu je zima mi pripomína fanatizmus. Ak by bol po blízku nejaký stánok s občerstvením asi bysom kúpil teplý čaj s citrónom pre to dievčatko. Ale nebol.
Jeden okoloidúci dostal lepšínápad. Pristavil sa k nim a prejavil záujem pre tie časopisy. Svedok Jehovovmu podával jeden za druhým. Postupne mal „nový svedok“ všetky brožúrky v rukách.Z ničoho nič sa otočil a hodil ich do blízkeho koša. Ten pravý svedokostal stáť ako obarený. Zrejme ani nevedel, čo má v tej chvíli robiť. „Novýsvedok“ podišiel k dievčatku a povedal, že už môžu ísť domov a onazrazu ožila.
