Už som videl všeličo, nielen na internete ale aj v reáli. Pri práci s ľuďmi ma už len máločo prekvapí. O zážitok s marketingovým smetiarskym guru sa ale musím podeliť. Výrazne totiž zaujal...
Klasický šedý deň asi pred mesiacom, keď zrazu vtrhol do mojej kancelárie. Z očí mu sršalo nadšenie a zápal pre vec a privítal ma slovami: "Mladý pánko, nech Vás pánbožko požehná, lúčim sa s Vami...".
Väčšinou som už pripravený na rôznych predavačov a pýtačov ale tým lúčením ma zaskočil, lebo nikdy predtým som ho nevidel. Pokračoval ďalej: "Lúčim sa s Vami, bolo to 20 rokov čo som tu chodil, dúfam, že ste boli so mnou spokojný".
Pamäť na tváre mám veľmi dobrú ale fakt som rozmýšľal, že ako k nám mohol 20 rokov chodiť, keď sme sem kanceláriu presťahovali len 2 roky dozadu, ale možno to myslel inak, no neviem, zaskočil ma.
"S čím by som mal byť spokojný, naozaj neviem o čo ide" hovorím mu. "No pánko, šak som tu 20 rokov chodil smeti odvážať". Už mi trošku zapínalo, lebo som si viackrát všimol "našich" smetiarov ale všetko boli mladí chalani a tento pán bol už v dôchodkovom veku alebo sa minimálne blížil.
"Pánko, vážne si ma nepamätáte, šak tuná .... ja som šofér toho auta čo Vám smeti odváža" Presvedčivo hovoril, naozaj ako Fico na tlačovke, skoro som mu to zhltol, ale tušil som kam sa to bude uberať.
"Dneska by sme si radi s rodinou urobili také posedenie na rozlúčku" hovoril mi. Vravím, že: "Super, prajem Vám to, užite si to, len ja mám v kancelárii stretnutia s klientami, musíte to inde spraviť, nie u nás ... :) "
"Nie pánko, to my doma..." "Tak všetko dobré, vravím mu" " No neprispeli by ste nám niečo na chlebíčky, zákusky a tak? Viete slúžili sme tu 20 rokov..." No mal som podozrenie ale naozaj bol presvedčivý, až som sa hlúpo cítil, no princíp zvíťazil... cudzí človek, nepoznám ho, neviem si overiť tok som mu povedal narovinu: "Nehnevajte sa ale peniaze Vám nedám, prajem všetko dobré, ale to je všetko čo odo mňa dostanete". Odchádzal sklamane, výraz priam, že by si zaslúžil Oscara za výkon.
Ešte hodinku po odchode mi normálne bolo hlúpo... Veď dávam normálne tringelt v reštaurácii, v kaderníctve, príjemnej obsluhe či predavačke, prečo nedať pár drobných "svojmu" smetiarovi. No ale druhý deň som to preklenul a vo víre povinností som naňho celkom zabudol.
Dva mesiace na to sedím v kaviarni v inom meste a vypisujem papiere, nepozerám kto vchádza ale zrazu počujem povedomý hlas: "Mladá pani, nech Vás pánbožko požehná, lúčim sa s Vami..." kukám na neho a to môj smetiar vyškerený a s iskrou v očiach a slzami na krajíčku sa lúči s čašníčkou v inom meste.... Nechcel som, ale nedalo mi to, tak idem do centra diania a pýtam sa ho: "Pánko, to vy robíte smetiara celému Slovensku?" To, čo mal nacvičené vedel zahrať dokonale, DiCaprio by mu závidel... ale toto nečakal, slzy zmizli, iskra zhasla, vyparil sa do dvoch sekúnd....
Možno by si za ten výkon a hlavne za nápad niečo zaslúžil, nepýtal si aspoň 2E na autobus domov ani na lieky pre starú mamu, marketing mal brutálny, len škoda že klamlivý.
Je to žiarivý príklad toho ako príbeh predáva. Keby som mu v tej kaviarni nedal tú zákernú otázku, tak pomaly tú pani za pultom rozplače.... Rád ľuďom verím, ale už nie každému.
Z tejto kategórie mám v zálohe a v pamäti ešte "Nabúraného akademického maliara smerujúceho na zabíjačku" ten bol slabší herec ale príbeh mal riadny... To niekedy nabudúce.
