Kto za toto všetko môže?
Ahojte. Asi všetci dobre viete že za posledný mesiac pribúdalo stále viac a viac správ o vyostrovaní konfliktu na Ukrajine. Ak sa mám priznať tak zo začiatku som tomu vôbec nevenoval pozornosť. Čítal som to vždy len letmo, ako každú inú správu. A však po čase ma začalo mraziť. Správy pribúdali a všetko nasvedčovalo tomu, že možno naozaj vypukne vojna. Nechápal som veľmi čo sa deje. Pýtal som sa doma a ľudí z môjho okolia, kto tú vojnu chce vyvolať a prečo. Začal som si utvárať aký taký obraz z dostupných informácii a pomaly som prichádzal na to, že je to veľmi zložitý a komplexný problém, ktorý sa už ťahá veľmi dlho. Každý deň vychádzalo množstvo článkov o tomto probléme. Čo sa bude diať v najbližších dňoch? Prečo a kto chce vojnu? Kto je skutočný agresor? Aké následky môže mať táto vojna ak naozaj vypukne? Bude táto vojna znamenať koniec života na planéte zem? Kto môže najviac za vyostrovanie tohto napätia, kto je pravý vinník? Naozaj množstvo odborníkov, ale aj nie až takých odborníkov, sa začalo vyjadrovať k tomuto problému.
Nebudem klamať ale doteraz neviem odpovede na niektoré z týchto otázok. A začalo mi to stále viac a viac vŕtať v hlave. Už dva roky tu máme pandémiu, veľa ľudí kvôli tomu zomrelo, ľudia stratili prácu, ekonomika začína krachovať atď.. Ako je možné, že niekto, aj napriek tomuto všetkému, sa bude hrať s ohňom a hovoriť o niečom takom ako je vojna? Ako si to niekto môže dovoliť? Nevidia predsa čo sa teraz deje vo svete? Aký obrovský chaos vládne všade naokolo? Znovu budú zomierať len nevinní ľudia. Tí čo za nič nemôžu. A tí mocní, ktorí za nás rozhodujú, tí by sa mali zodpovedať. Namiesto hľadania možnej mierovej cesty si hádžu polená pod nohy, napínajú svaly a dokazujú si svoju moc. Oni za to môžu. Ich zaslepila moc a vlastná vôľa natoľko, že už nehľadia na nič len na svoje záujmy. Mali by robiť všetko preto, aby zabezpečili mier. Nežijeme predsa v dvadsiatom prvom storočí? Nepoučili sme sa už dostatočne zo všetkých tých ničivých vojen, ktoré ľudstvo zažilo? Toto boli moje myšlienky a ešte kadejaké iné počas posledných týždňov.
Kto je teda skutočný agresor?
Na túto otázku nechám za mňa odpovedať báseň:
Ja:
Agresorom som ja sám
Bijem, kopem, prskám
Špinu všade vysávam
No tým nič nikdy nezískam
Skúmam, hľadám, ukazujem
Na druhých či azda oni sú problém
So sebou však vystáť neviem
Vidím a zároveň som slepý
Stretnutie:
V tej vyrastenej stepi
Tam kde môj život započal
Brodím sa ňou bez cieľa
Nevidím nikoho, len Anjela
Stojí v stepi úplne bez slov
V krvavom, bielom šate
Oči vypliešťam naňho
Prosím vás, kde krídla máte?
Zdvihne hlavu trošku smutne
Pozrie na mňa letmo
V očiach ostne, oheň blčí
Odpovedá nemo
Anjel:
Lietal som ja veľa
Lietal som ja rád
Miloval som všetko
Roztopil som ľad
Svojou láskou horúcou
Čo ťa vždy rada mala
Pomaličky len vnímala
Kto si, čo máš všetko v moci
Najväčší môj smútok nastal
Keď videl som ťa kraľovať
Žezlo si nemal, ani jabĺčko
No aj tak si šiel poľovať
A nepoľoval si na zver
Ani na lesné zvieratá
Lež poľoval si na človeka
Na vlastného brata
Obrovskú si silu dostal
No nevieš ju vôbec uchopiť
Démon v tebe opäť povstal
Nedokážem to pochopiť
Že toľko si toho dostal
A nič si z toho neceníš
Len samé lži a prázdne slová
Čo zas ešte vymyslíš?
Vlci:
Počúvam tie hrozné slová
Z anjelových úst
A za chladnej, tmavej noci
Zbiehajú sa vlci
Okolo mňa vrčia, slintajú
Už už sa vrhnúť na mňa
No v tom medzi nich Anjel skočí
Nevyhnúc sa účinku
Trhajú ho, žerú, jedia
Zdá sa, že majú hostinu
Keď sa nažerú dosýta
Anjel si účet vypýta
Anjelov duch:
Vidíš, že som život dal za teba
Dal som ti žezlo i jabĺčko do ruky
Preto zobuď sa, vetrík ťa už ovieva
A zakrič z plného hrdla: „Agresorom som ja!“
