Obecenstvo bolo zložené z viacerých vekových skupín: boli sme to my, študenti, boli tam i dospelí a taktiež početná skupina dôchodcov.
A všetci boli niečím šokovaní.
Dôchodcovia tým, že v hre je otvorene zobrazovaný sex, vulgarizmy a alkohol.
A my sme boli šokovaní ich správaním, ak sa to tak dá vôbec nazvať.
Asi v polovici predstavenia sa zo sály začali postupne po dvojiciach - trojiciach vytrácať skupinky týchto postarších ľudí. Pomyslela som si, že asi musia niekam nutne odísť, že sa niečo stalo, že im možno niekto zavolal a oni majú byť na inom mieste než sú teraz.
No oni moje predstavy zrušili. Zrušili ich nahlas (a pekne drzo) vyslovenými názormi ako:
„Je to hnus"
„Nemôžem sa na to pozerať"
„To je otras, ja musím ísť preč"
„Je to hovadina!"
-chŕlili zo seba jednu nadávku za druhou a postupne sa k nim začali pridávať viacerí. Viacerí v ich veku.
Bolo mi (a aj mojim spolužiakom) z nich zle.
Babka sa len tak zoberie, pozbiera si veci ako mobilný telefón (ktorý jej mimochodom počas predstavenia minimálne 3-krát zvonil a ona zrejme bola v tom, že všetci sú zvedaví na jej staré NOKIA-cké zvonenie, ktoré mala na najvyššiu hlasitosť), prejde cez celú radu k najvzdialenejším dverám (popritom pošliape po nohách asi všetkým divákom v rade a ďalšej polovici dá facku svojou kabelkou), pozrie sa na ostatných a s dôrazom na svoje hlasové kvality prehlási, že „JE TO HNUS!" a „Nechápe, ako sa na to môžeme pozerať".
A vtedy si šum a ruch v hľadisku všimnú Ivan Vojtek a Peter Brajerčík, ktorí práve na javisku predvádzajú svoje herecké umenie. A zrazu si do scénara vložia vlastné repliky:
I.Vojtek: Bol si na tom novom predstavení?
P.Brajerčík: Myslíš Malomeštiakovu svadbu?
I.Vojtek: Slabá hovadina, že?
P.Brajerčík: Silná hovadina!
A v hľadisku zavládne ešte väčší šum a hluk. Hluk ďalších odchádzajúcich dôchodcov, ktorí zrejme nepochopili (alebo nechceli pochopiť?) iróniu a sarkazmus tejto zimprovizovanej scény. Ale aj iný hluk: hluk našich rúk, ktoré tlieskali. A tlieskali nadšením.
Toľko k opisu situácie.
Viem, že k tomuto článku sa zrejme nedostane ani jeden zo „zúčastnených" (a tým myslím dôchodcov), keďže pochybujem, že vôbec vedia používať PC či internet. (hej, to vieme len MY - mladí, a nerobíme tam nič iné, len sa tam schovávame za virtuálne identity, ohovárame, nadávame, flákame sa a sťahujeme porno), no aj tak to skúsim:
Nepripadáte si trápne?
Nám hovoríte, že sme nevychovaní - Vy si odídete v polovici divadelného predstavenia, upútavate na seba pozornosť a prerušíte tým aj to, o čo sa snažia herci na javisku.
Nám hovoríte, že sme drzí a nerešpektujeme názory iných - Vy si na plnú hubu (a plnú sálu) poviete svoj sebecký názor, narobíte okolo seba kopec hluku a nevypočujete si to, čo hovoria ostatní.
Nám hovoríte, že si nevážime prácu iných - Vy totálne pohŕdate prácou hercov, režisérov či samotného B.Brechta a nevážite si čas, ktorí všetci títo ľudia strávili nácvikom tejto hry.
Všetkému sme na vine my - mladí. Nič nerobíme, fajčíme, pijeme, sexujeme, flákame sa, neučíme sa, nič nevieme, nečítame, nezaujímame sa, nepracujeme..."Socializmus na nás, ten by nás naučil!"
Možno máte v niečom pravdu. Možno takí naozaj sme. No keď nás súdite ako skupinu ľudí a nie ako jednotlivcov, hrozí Vám, že tak budete súdení i Vy. A keby to tak bolo, dneškom by ste si (minimálne u mňa) vykopali vlastný hrob.
Áno, Vy ste prežili ťažké časy a máte toho za sebou oveľa viac ako my. Lenže na niečo zabúdate, a to niečo je to, čo sa odmalička snažíte vtĺkať do hlavy malým deťom. Niečo, kvôli čomu ich bijete zakaždým, keď sú drzí, keď niečím pohŕdajú či keď sa snažia niečomu vzdorovať. Niečo, čo vie aj malý prvák na hodine matematiky: aj keď ma to nebaví, prejavím učiteľovi úctu aspoň tým, že budem držať hubu a krok.
A že bola pre Vás táto hra niečo nevkusné, drzé, hnusné a oplzlé? Kto Vám kázal na ňu ísť?
A že ste nevedeli, o čom to bude? Kto Vám bránil v tom, aby ste si zistili informácie o diele, o autorovi, o dobe, v ktorej žil, o tom, ako asi táto situácia bude spracovaná?
Bolo mi z Vás zle, je mi z Vás zle a ešte mi z Vás aj dlho zle bude. Dneškom pre mňa nabrala veta „Vodu kážeš, víno piješ" celkom nový význam.
