Ále, to je bývalý spolužiak, dlho som ho nevidel/a, potvrdím ho.
Ále, to je ten čo sa na mňa tak usmieva vždy keď idem do školy, potvrdím ho.
Ále, tento sa mi zdá nejaký povedomý, potvrdím ho.
A toto je ku*va kto? Mám málo priateľov, chcem pôsobiť tak že som obľúbený/á, potvrdím ho.
To, že nepriateľ bojuje o vašu dušu, je dobrý znak. Značí to, že mu ešte nepatríte. (F. Saleský)
...skutočne mu NEPATRÍME?
V dnešnom svete intríg, klamstiev a podrazov si už väčšina ľudí dáva väčší pozor na svoje súkromie. Súkromie v reálnom svete i súkromie na internetových diskusiách či sociálnych sieťach. No je to naozaj tak?
Jedna vec je nezdieľať všetky fotky s hocikým kto si pozrie môj profil, no vec druhá je prijať takzvané „žiadosti o priateľstvo" od každého, kto ich pošle. Načo je človeku ochrana osobných údajov pred cudzími ľuďmi, keď si do zoznamu „priateľov" pridá ľudí ktorých ani z časti nepozná, v živote sa s nimi nevidel, ba dokonca ani neexistujú?
Nebolo ťažké založiť si na Facebooku profil neznámeho chlapca/muža, zadať meno, vek, stiahnuť z internetu hocakú fotku a nastaviť ju ako fotku profilu. Takisto nebolo ťažké odoslať žiadosti o priateľstvo viacerým, náhodne vybraným ľuďom. A výsledok? Ten už bol pre môj žalúdok dosť ťažký...
Reakcie ľudí môžem rozdeliť na 3 skupiny:
1.skupina: ľudia, ktorí žiadosť ignorujú
2.skupina: ľudia, ktorí žiadosť neignorujú a pošlú správu v štýle „kto si?" alebo „poznáme sa?"
-žiadosť nepríjmu, kým na správu nedostanú odpoveď.
3.skupina: ľudia, ktorí žiadosť neignorujú a pošlú správu v štýle „kto si?" alebo „poznáme sa?"
-no bez ohľadu na odpoveď žiadosť o priateľstvo prijímu.
No a 4. skupina sú starí známi zberači, ktorí priateľov zbierajú ako pokémonov.
Možno si poviete: no a, veď FB o mne vlastne nič nevie. Omyl. Či už svojimi alebo cudzími, no zdieľanými myšlienkami v statusoch, videách či fotkách dávate toho najavo až príliš veľa.
Nebolo ťažké sa pomocou falošného účtu dostať k fotkám dotyčného s marihuanou, fotkám na základe ktorých by bol ďalší dotyčný označený minimálne za pravicového extrémistu (áno, to sa vlastne dá označiť z akejkoľvek fotky, ak to „vyššia moc" chce), alebo k informáciám o dotyčného sexuálnej orientácii, s ktorou by sa len ťažko podelil s kýmkoľvek na ulici.
Ako raz povedal Goethe, nikto nie je tak beznádejne zotročený ako tí, ktorí falošne veria, že sú slobodní. Je len na vás, či uveríte tomu, že vám nič nehrozí, veď „je to len fotka na nete". Je len na vás, koho a za akých okolností k sebe pustíte bližšie, je len na vás, aké to môže mať následky a je len na vás, či si pojem PRIATEĽ vážite natoľko, že si teraz pozriete svoj zoznam pokémonov a vzhľadom na to, že s väčšinou si nemáte čo povedať, sa tento zoznam zúži a ostane na ňom oveľa menej mien.
No budú to mená, ktorým sa slovo PRIATEĽ podobá aspoň z virtuálnej diaľky...
