Ďakujeme, že nevolíte Vladimíra Mečiara. Rock volieb ´98. Stop Gorilám.
Všetky volali po jednom: PO ZMENE.
Je zvláštne prechádzať denne chodníkmi, po ktorých chodievala i Ľudmila Cervanová. Mladá žena, ktorej zavraždenie zostáva chtiac či nechtiac pre našu justíciu dodnes záhadou. Je mrazivé prechádzať križovatkou ulíc Karloveská, Botanická a Devínska cesta s predstavou, že práve tu vyhasol (doslova vyhasol) život Róberta Remiáša.
Je desivé predstaviť si, že na tejto izbe bývali pred desiatkami rokov mladí ľudia, ktorí žili v dobe, kde neboli únosy a výbuchy áut na križovatkách ničím výnimočným. No ešte desivejšia je skutočnosť, že tieto zločiny neboli dodnes potrestané a vinníci vďaka Mečiarovým amnestiám behajú po slobode, žijú v luxusných vilách a justícii sa smejú priamo do tváre.
A kto nám vládne dnes?
Banda, ktorá je známa pre kauzy ako SPP, pochybné tendre, pokus o cenzúru, pitie coly na byte alebo alkoholu v parlamente či predvolebné divadlo v podobe snáh o zmeny v justícii, v ktorom dokážu svoje registrované partnerstvo uzavrieť i s takými farizejmi ako je KDH. Nepochopiteľné o to viac, že aj Pavol Hrušovský sa uchádza o post prezidenta a týmto krokom výrazne podporil Roberta Fica v jeho kandidatúre.
Babkám, stále niekde v hĺbke srdca „demokratkám“, jednoducho nevysvetlíte ich sfanatizovaný postoj, aj keď máte racionálne argumenty. Toto video je toho dôkazom. Odporúčam nepozerať počas konzumovania akéhokoľvek jedla.
Ale čo my, mladí, (nielen) vysokoškolsky vzdelaní ľudia? My, ktorí máme byť budúcou inteligenciou národa? V krčmách nadávame, aké je tu všetko zlé. Školstvo, zdravotníctvo, vysoká nezamestnanosť, korupcia a nevymožiteľnosť práva. Ale čo robíme preto, aby to tak nebolo?
Vážne si myslíte, že ešte nenastal ten čas? Že treba kašľať na to, veď „všetci politici sú rovnakí“, „prezident aj tak nemá žiadne právomoci“ a „prezident je len taká bábka na okrasu“? Ak budete mať trochu času, prečítajte si prosím ústavu (6. hlava – právomoci prezidenta) a uvedomte si, že to, ako prezidenstký úrad vyzeral doteraz neznamená, že tak musí fungovať aj najbližších 5 rokov.
To, čo reálne hrozí je úplná vláda jednej strany. A keď jedna strana ovládne zákonodárnu, výkonnú i súdnu moc v štáte, nejde o demokraciu, ale o totalitu. A tú sme tu už raz mali.
Ak si chceme naozaj „vziať späť svoju krajinu“, ak ju chceme očistiť od Goríl, ak nechceme byť nútení utekať za prácou do zahraničia, poďme to zmeniť. Ak si myslíme, že všetci politici sú skorumpovaní a po páde režimu len prevliekli kabáty, prečo sa nepokúsime o generačnú obmenu Slovenska? Prezidentské voľby by mohli byť dobrým začiatkom. Začiatkom toho, aby tu naozaj boli politici pre nás a nie my pre nich.
Preto hneď ako uverejním tento blog, na moje politické dvere dopíšem:
2014 - KTO AK NIE MY? KEDY AK NIE TERAZ?
