Nekážem o morálke, ani nemám takú ambíciu. Ja sa len zamýšľam, v akom svete to dnes žijeme, v akom prostredí vyrastajú naše deti. Moje deti, vaše deti. Nikomu svoje názory nevnucujem, ale pýtam sa aj Vás, či Vás trápia podobné veci alebo či sme už všetci v tomto absurdne rýchlom životnom tempe takí nevšímaví a takí chladní, že nám hodnoty, ktoré strácame, ani nechýbajú... Vnímajte tak aj môj dnešný článok, nad ktorým sedím a ktorý píšem s tisícimi myšlienkami v hlave - a ani neviem, ktorú mám skôr položiť na papier.
Reagujem nielen na udalosti týchto dní na politickej scéne, ale aj na všetko, čo sa krúti okolo týchto udalostí v médiách. To, čo sa dnes deje na Slovensku, je úplne choré. Megaškandál s odpočúvaním na Ministerstve obrany SR, ktoré ma širšie pozadie a širší dosah, než vykresľujú médiá i politici, riešia všetky noviny. Podstatné veci, ktoré môžeme ovplyvniť, však nerieši nik. Polovica národa hladuje, dôchodcovia majú 200-eurové dôchodky a my ideme posielať milióny eur - vďaka eurovalu a stranám, ktoré nás ním ožobračili: Smer - SD, SDKÚ - DS, Híd a KDH - darmožráčom v Grécku, Taliansku, Portugalsku a Francúzsku, no o tom sa nič nepíše. O tom sa absolútne prestalo písať - to asi nie je problém a je v poriadku, že celé desaťročia budeme posielať vďaka eurovalu milióny eur vypaseným Grékom, aby nestratili svoj doterajší vysoký životný štandard.
Ak chcú slovenské médiá niečo nafúknuť, tak to nafúknu aj do 33. galaxie od nás, ale ak je nejaký skutočne vážny problém, ktorý by mohol zaujímať ľudí, hneď ho médiá kamuflujú a zablokujú - a napokon z toho, kto napríklad len presadzuje svoje práva, je ten najväčší vinník. Tak je to napríklad pri platoch lekárov. Veď hoci aj hostesky majú vyššie príjmy než chirurg, ktorý robí náročné operácie a zachraňuje to najcennejšie - ľudský život. Je to veľmi hodnotné a náročné povolanie. Ale u nás z lekárov, ktorí sa bijú o vyššie príjmy, robia vláda i médiá vyvrheľov, a najsilnejšia opozičná politická strana sa k rétorike médií i vládnych strán ešte aj pridáva...
Mladá novinárka alebo novinár dostane príkaz od šéfa a ide robiť z niekoho hlupáka alebo vyrobí škandál za každú cenu. Pretože je za to platená. Nejaké srdce? Nejaká novinárska česť? Nejaká sebareflexia? Hrdosť na svoje meno? Hodnoty? Kdeže! Zaplatia im za to, tak to bez mihnutia oka urobia. Každému dnes záleží len na peniazoch. Na sledovanosti. Za každú cenu.
Pozeráte napríklad Farmára? Ja som zo zvedavosti vydržal 5 sekúnd a bolo mi na zvracanie. Toto vysielajú naše televízie večer, keď to ešte môžu vidieť aj deti. Vulgarizmy, amorálny životný štýl, ľudskú hlúposť. Toto sú tie hodnoty? Kultúrne hodnoty? A pre koho?
Problémy sú dnes kdesi inde. Myslím tie skutočné. Len médiá sú cenzurované a nechcú o nich hovoriť, pretože majú také pokyny od svojich vydavateľov a tí zasa bohvieodkoho - a podľa toho sa potom riadia a presadzujú svoje obchodné záujmy. Ale ľudia musia žiť svoj obyčajný život a nedokážu si poradiť. Veď keď dôchodkyňa s 200-eurovým dôchodkom zaplatí za byt a nemá na to, aby si kúpila chlieb... S kým o tom má hovoriť?
SNS o tom hovoriť chce. A SNS chce pre to, aby sa situácia zmenila, urobiť viac.
Chceme v prvom rade zvýšiť minimálne o jednu štvrtinu dôchodky našich ľudí, lebo ich majú ako žobráci. Aj žobrák vo Francúzsku má asi vyšší príjem než náš dôchodca, ktorý celý život tvrdo pracoval a uskromňoval sa, lebo stále očakáva lepšie časy. Chceme pôsobiť na ľudí tak, ako nám to národné, kresťanské a sociálne srdce káže - hovoriť o hodnotách, otvárať témy skutočných hodnôt, lebo iné politické strany takéto témy nezaujímajú.
V súčasnej - nielen slovenskej - spoločnosti sú úplne pomýlené hodnoty. Nejaká moderátorka, ktorá sa len vyškiera v televízii, má príjem niekoľko tisíc a je velebená ako vraj celebrita na titulných stránkach, ale architekt, ktorý stavia domy alebo objekty aj v zahraničí - o tom nikto nič nevie. Tu treba byť len dostatočne sprostý, vyčesaný, pekný a vyškierať sa. To sú hodnoty dneška?
Nepoukazujem len na Slovensko, hoci vychádzam z našej smutnej reality. Mám 58 rokov, čo-to som už prežil, zažil, ale to, kam sa rútime dnes, si netrúfam ani odhadnúť... Čo si myslíte Vy?