Bola to významná zmena v životoch nás všetkých. Pád komunistického režimu mal obrovský význam pre Slovenskú republiku, slovenský národ, pretože Slováci nikdy nechceli komunistický režim, ktorý bol v bývalom Česko -Slovensku, ktorý nám bol natlačený násilím. Všetci sme v eufórii privítali zmenu 17. novembra. Som presvedčený, a verím, že so mnou budete súhlasiť, že komunizmus je zvrátená ideológia. A tak aj skončila.
Počiatočná novembrová eufória sa postupom času vytratila a dostali sme sa do reálneho života a sveta. Po 22 rokoch však s hrôzou zisťujeme, že komunistická diktatúra bola nahradená diktatúrou niečoho, čomu sa hovorí prozápadná alebo proamerická demokracia, no začína sa to blížiť k niečomu, čo bolo predtým čierno-biele a teraz je bielo-čierne.
Nevravím, že sa u nás strieľa ako v 50-tych rokoch 20. storočia, keď bez súdov likvidovali nepohodlných ľudí a za smiešne prečiny dávali ľudí na dlhé roky na nútené práce do baní atď. Hoci - v konečnom dôsledku sa dnes likvidujú ľudia s iným politickým pohľadom, čo ovplyvňuje životné osudy celých rodín. O skutočnej demokracii a skutočnej slobode som mal v 89-tom roku úplne inú predstavu.
Dnes mám pocit, že zažívame novú diktatúru. Len neviem, ako ju pomenovať, lebo má veľmi filištínsku tvár!
Línie tváre tejto tzv. demokracie vidíme všade okolo seba - vo vzťahoch ľudí, ktoré už vlastne ani neexistujú - až tak sa vzájomne uzatvárame, vidíme to v drogách, ktoré ničia mladých i starších ľudí, v nenávisti a závisti, ktorá zožiera ľudí, v antikultúre, v amorálnosti spoločnosti. Na človeka zo všetkých strán útočia nepriaznivé vplyvy, a čo je najzaujímavejšie i najsmutnejšie, spoločnosť je priam prešpikovaná amorálnosťou a nekultúrnosťou, trčiacou z médií ako rakovina. Len sa pozrite na to, o čom dnes píšu noviny, časopisy, čo dnes vysielajú televízie - absurdné telenovely, ktoré ohlupujú už aj deti v niektorých rodinách. Je to skaza, ktorá európsku kresťanskú civilizáciu ničí významným spôsobom. Všetko, čo je národné, je nevhodné, choré, neakceptovateľné, dokonca xenofóbne. Svet je naozaj postavený na hlavu, ak takto môže vnímať národné strany.
Tých pohľadov, ako dnes žijeme, môže byť viac, nechcem menovať všetky, nechám to aj na Vašu diskusiu, ale položme si otázku - žije sa nám lepšie? Sme šťastnejší? V čom?
Som presvedčený, že tí, čo sme štrngali kľúčmi na námestiach v 89-tom, sme si našu budúcnosť takto nepredstavovali. Súčasná tzv. demokracia je len pre veľmi úzku skupinu ľudí, ktorých by som charakterizoval ako skupinu vyznávajúcu multikulturalizmus a globalizáciu.
NIE, nechcel by som sa vrátiť do čias komunizmu, to určite nie! V žiadnom prípade.
Ale žijeme v čase novej diktatúry, poddávame sa jej - a to ma znepokojuje. A všetky diktatúry skončia na smetisku dejín. A možno to už ani nebude dlho trvať a padne aj táto - keď sa pozrieme okolo seba a vidíme, ako globálna kríza všetko rúca. Nie je to len kríza ekonomických hodnôt, ale predovšetkým tých duchovných - a to nemôže skončiť inak než totálnou globálnou katastrofou.
