Je tomu len pár minút, čo som sa s kolegom - kamarátom Stanom (je skvelé mať kolegov kamarátov) vrátil z tenisu. Po celodennej šichte dobre padne natiahnuť kostry:-). Popri kurtoch sa vo vykosenom mestskom parku prechádzali ľudia rôzni: starší, mladí i deti. Apropo: deti...
Tri anglické sebavedomé dievčatá vo veku cca. 11 rokov na seba natiahli odev a spôsoby svojmu veku neprimerané a spoza oplotenia nás arogantným jazykovým prejavom oslovili provokatívnou otázkou: „Are you English or Polish?“ Najprv sme sa so Stanom tvárili, že ich nepočujeme, ale po piatich dotieravo neodbytných otázkach „Are you English or Polish?“ som odpovedal (bol som k nim bližšie): „No, we are from Slovakia! Why are you asking?“
Najtučnejšie dievča (produkt burgerov, hranoliek a koly) priamo, bez ostychu odpovedalo: „I do not like you, I do not like Polish and Slovak people!“ Odvetil som jednoduchou otázkou: „Why?“ Jej rovnako mladá, o trošku útlejšia (stále tučná) kolegyňa bez komplexov a hanby anglickým piskľavo-spevavo detským hlasom proanglicky dodala: „Because they are not nice, we do not like them!“
Ostali sme so Stanom jemne zaskočení, prekvapení. Neurobili sme im nič; ani by sme si ich nevšimli, keby sa k nám neozvali, boli sme zaujatí hrou. Ešte chvíľu sa o nás medzi sebou rozprávali a ukazovali na nás prstom, ale na to som už nereagoval, odvrátil som zrak i pozornosť a sústredil sa na zápas: bol skvelý, prehral som po dlhom boji a poriadnom nasadení 2:0 na sety, v poslednom sete som mal 3 „setbally“, no nevyužil som ich; rozhodol až „tie break“ a v ňom som vo všetkých smeroch lepšiemu Stanovi podľahol 8:6 ...
