Som chlap(ec) vychovaný na dedine.
Viete!... Pri potoku som sa hrával, po ihrisku za loptou behával, slaninu pod lesom opekal, v Topli sa kúpal, trávu kosil, seno hrabal, zajace choval, zajačice chodil k zajačím samcom po dedine pripúšťať a potom – keď pekne vyrástli - i zabíjal, sliepky ráno vypúšťal a večer zatváral, psa som choval, na zabíjačky (svinské) chodil, slivky sadil, orechy dlhou palicou obíjal, jablone orezoval, dedinské vatry staval, dedinským dievčatám páčiť sa snažil, dedovi po „marsky“ do jediného obchodu na dedine chodil (zvyšok peňazí bol môj), tráva mi bola kobercom, studnička vodovodom, jediným dopravným prostriedkom bicykel...
V marci som sa presťahoval z dediny do paneláku, do mesta. Popri všetkých výhodách, ktoré mesto nesporne má, mi to všetko občas chýba...
Keď som bol malý, chcel som byť veľký. Ked som teraz veľký, niekedy by som bol radšej malý a chcel by som robiť presne to,čo obsahuje začiatok môjho blogu.
Čas je jednosmerné kontinuum – nedá sa v ňom vracať nas5. Takže to mi chýba v paneláku... PS: Hádam ste si nemysleli, že tu budem rozoberať trampoty Bajzovcov, Kordiaka, Blichára, Švehlovcov... J . Pekný deň všetkým!
