Nieje to zlé.
Konečne ma nič nebolí.Už nemusím behať po doktoroch, špekulovať ktorá diagnóza je správna. (Nebola to ani jedna!)
Nemám finančné problémy, ešte aj ten minimálny nájom za mňa platia príbuzní.
Nebojím sa o miesto, aj keď je to skvelý flek.
Už sa naozaj nemám čoho báť. Môžem si robiť srandu z eboly aj z rakoviny.
Nikomu nechýbam. V robote si dali nakoniec rady aj bezo mňa, výskum dokončili. Naozaj Nik nieje nenahraditeľný. Ani v práci, ani v osobnom živote.
Deti som posledné roky videl aj tak len raz- dvakrát do roka.
A manželke konečne neprekážam v kuchyni. V spálni som jej nechýbal už roky.
Tí, čo mali radi, si občas spomenú. Cítim to, a poteším sa.
Tí, čo ma nenávideli si tiež občas spomenú a potešia sa.Cítim to.